Na pondelkovej Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) účastníci otvorili diskusiu o Národných a regionálnych partnerských plánoch (NRPP), ktoré budú novým nástrojom v rozpočtovej politike pre roky 2028 – 2034. Európska komisia (EK) by mala pre jednotlivé štáty vypracovať odporúčania, na základe ktorých tieto plány vypracujú. Ministri sa pýtali, aký má byť rozsah týchto odporúčaní, aký bude ich vzťah k intervenciám Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a aká bude úloha členských štátov.

Žiadne čísla

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen ich ubezpečoval, že odporúčania nebudú právne povinné, nebudú obsahovať konkrétne kvantitatívne ciele a budú vychádzať zo strategických plánov.

„Bude to otvorený proces založený na komunikácii, ktorý sa už začal. Nezačíname z ničoho, staviame na doterajších skúsenostiach. Odporúčania nebudú obsahovať žiadne čísla,“ uviedol Hansen na plenárnom zasadaní.

Naprieč odvetviami

Národné a regionálne partnerské plány predstavujú rámec na realizáciu viacerých politík, ktoré boli doteraz obhospodarované zo samostatných fondov. Patria sem okrem poľnohospodárstva aj sociálna politika, kohézia, ale napríklad aj imigračná politika. Na tieto ciele je k dispozícii spolu 453 miliárd eur.

Okrem možnosti čerpať z týchto prostriedkov majú poľnohospodári k dispozícii fixný balík 300 miliárd eur, z ktorého sa Slovensku ujde 3,7 miliardy eur. Fixný balík zahŕňa podporu na pôdu, konkrétne plodiny a hospodárske zvieratá, kompenzácie prírodných či iných obmedzení, podporu prechodu na klimaticky odolnú produkciu či prechodu z intenzívneho hospodárenia na ekologické a ďalšie intervencie.

V rámci NRPP sa však budú realizovať aj projekty, ktoré sa doteraz riešili v rámci druhého piliera SPP určeného na rozvoj vidieka. Je zatiaľ známe, že členské štáty by mali v rámci NRPP 14 percent prostriedkov venovať sociálnym cieľom a 43 percent klimatickým a environmentálnym cieľom.

Obavy, či EK zverejní odporúčania včas

Mnohí ministri vyjadrili obavy, že nie je zatiaľ jasný štatút ani povaha odporúčaní, ktoré má EK jednotlivým členským štátom vypracovať, chýba teda jasná predstava zo strany európskych inštitúcií. Preto sa môže stať, že komisia nedokáže odporúčania pripraviť včas a členské štáty budú mať málo času na vypracovanie svojich NRPP.

„Mám obavy z toho, že nie sú vyjasnené zásadné otázky celého budúceho rámca. Na pracovnej úrovni sa síce bavíme o detailoch, ale zatiaľ nemáme vyriešenú otázku celkovej štruktúry finančného rámca ani to, čo budú jednotlivé sektorové nariadenia obsahovať. Absencia jasného legislatívneho a finančného rámca je obzvlášť problematická. Oneskorenie v legislatívnej príprave sa následne premieta do oneskorenia implementácie s negatívnymi dopadmi na konečných prijímateľov, teda poľnohospodárov,“ uviedol na plenárnom zasadaní Martin Šebestyán, český minister poľnohospodárstva.

EK má prvé odporúčania uverejniť v júli, to však bude iba nanečisto, s konečnou verziou sa počíta koncom tohto roka.

„Je to veľmi ambiciózny plán a termíny sú veľmi tesné na to, aby sme mohli národné plány pripraviť tak, aby boli čo najrealistickejšie a aby boli implementovateľné,“ povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Vnuk novinárom počas zasadania.

Minister Richard Takáč na zasadaní nebol prítomný.

Vyjadrenie Martina Šebestyána, ministra poľnohospodárstva Českej republiky, po Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu 23. februára 2026 v Bruseli.

Čo zostane z SPP?

Viacerí ministri vyjadrili názor, že odporúčania by mali vychádzať z aktuálnych strategických plánov, mali by byť v súlade národnými prioritami a miestnymi špecifikami a mali by byť nezáväzné a flexibilné.

„Nesmie ísť o nástroj, ktorý by členským štátom predpisoval dizajn intervencií alebo obmedzoval ich rozhodovaciu autonómiu,“ uviedol Vnuk na plenárnom zasadaní.

Druhá skupina ministrov upozorňovala na to, že niektoré štáty by mohli byť menej ambiciózne a tak by mohlo dôjsť k rozbitiu či okliešteniu politiky SPP.

„Potrebujeme rýchlo stanoviť niečo, čo zabráni deštrukturalizácii SPP. Tento transfer je pre Francúzsko zásadný, aby sme mohli prijať novú architektúru SPP,“ uviedol Cyril Piquemal, ktorý na zasadaní zastupoval francúzsku ministerku poľnohospodárstva.

Hansen ubezpečil, že odporúčania budú zohľadňovať národné špecifiká, ale zároveň budú zahŕňať ambície a ciele SPP, ktorá sa tým nezmenší. Zároveň zamietol požiadavku niektorých štátov na prechodné obdobie. Z jeho slov však bolo jasné, že podklady ešte nie sú hotové.

„Sústreďme sa na pokrok v rokovaniach a zachovajme všetko maximálne jednoduché. Dôležité je zapracovať na podstatných témach, zachovať jasnú štruktúru a jasnú pôsobnosť. Dôležité je mať jasné definície, musíme rýchlo pokročiť na technickej úrovni analýzy týchto definícií,“ uviedol Hansen na plenárnom zasadaní.

Vyjadrenie Vladimíra Vnuka, štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, po Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu 23. februára 2026 v Bruseli.

Ochrana farmárov v potravinovom reťazci

Ministri sa okrem toho zaoberali smernicou o nekalých obchodných praktikách (UTP). Komisia vypracovala hodnotiacu správu o tom, ako smernica v súčasnom znení poskytuje ochranu pre farmárov a malých dodávateľov. Vyplýva z nej, že jednotlivé štáty uplatňujú smernicu rôznym spôsobom a ochrana dodávateľov má preto rôznu úroveň. Farmári a dodávatelia kvôli obavám z odvety zo strany nákupcov stále málo využívajú možnosti tejto legislatívy.

EK má pripraviť revíziu zákona UTP tento rok. Má obsahovať možnosť žiadať iné štáty Únie o vyšetrovanie, pravidlá pre spoločné akcie viacerých štátov, aktualizovanie zoznamu nekalých praktík, zavedenie povinných kontraktov a uvažuje sa aj o zákaze predávať pod výrobné náklady. Práve túto otázku považovali ministri za najviac problematickú – pýtali sa, ako by sa mali stanoviť výrobné náklady, keď tie môžu mať rôzni producenti rôzne.

„Rôzni výrobcovia majú rôzne výrobné náklady, aj v tom istom regióne sa môžu líšiť. Je to zapeklitá otázka a záleží na nás, pre aký prístup sa rozhodneme. Keď však zavedieme povinné kontrakty, výrobcovia v nich uvedú, aké mali vstupné náklady, poskytne im to ochranu spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami, ktoré pripravujeme,“ uviedol Hansen.

Pomoc pre chovateľov ošípaných nie je aktuálna

Slovensko spolu s Maďarskom, Poľskom a Maltou podporilo návrh Rumunska, aby EK analyzovala situáciu v odvetví chovu ošípaných a zvážila možnosť  mimoriadnej intervencie.

„Pretrvávajúci pokles cien jatočných ošípaných spolu s vysokými produkčnými nákladmi ohrozuje konkurencieschopnosť domácich chovov. Pretrvávajúce riziká moru ošípaných spolu s nevyhnutnými veterinárnymi nákladmi vedú k tomu, že mnohí producenti fungujú na hranici ekonomickej udržateľnosti, sami sme boli toho svedkami v uplynulom období,“ uviedol Vnuk na plenárnom zasadaní.

Hansen síce pripustil, že odvetvie čelí rôznym problémom, napríklad zníženej preferencii zákazníkov, ochoreniam ako je africký mor a ku kríze prispeli aj nadmieru vysoké čínske clá na dovoz európskeho bravčového mäsa v posledných mesiacoch roka 2025. Tie sa však v decembri znížili a aj ceny bravčového v EÚ začali rásť.

„Aktuálne podmienky nie sú dostatočné na to, aby boli odôvodnené podporné opatrenia,“ uviedol európsky komisár.

Ochrana rastlín a morené osivá

Ministri sa ďalej zaoberali dostupnosťou alternatív pre konvenčnú ochranu rastlín, ako aj tým, akým spôsobom by mala legislatíva pristupovať k morenému osivu. Portugalsko, ktoré spolu so Španielskom a Francúzskom zažilo v uplynulom období katastrofické búrky a záplavy, predložilo návrh na vytvorenie európskeho mechanizmu poistenia pre prípady prírodných katastrof.

Na neformálnom obede ministri diskutovali o tom, že by EÚ mala postaviť jednotného kandidáta na post predsedu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Súčasný predseda Qu Dongyu odchádza z funkcie približne o rok a kandidatúru na tento post už ohlásil bývalý taliansky minister poľnohospodárstva Maurizio Martina.

„Koluje niekoľko mien a dohodli sme sa, že do mája preskúmame, či existuje niekto, na kom by sa členské štáty EÚ mohli zhodnúť,“ uviedla cyperská ministerka poľnohospodárstva Maria Panayiotou