Si mladý farmár alebo chceš začať podnikať v tejto oblasti? Príď načerpať skúsenosti. Aj takto sa snaží osloviť Združenie mladých farmárov na Slovensku (ASYF) svojich súčasných a zaiste aj budúcich členov. Mnoho mladých ľudí začína inklinovať k prírode – a nejeden z nich to chce pretaviť nielen do životného štýlu, ale aj do práce na pôde. Najčastejšie podnikajú ako samostatne hospodáriaci roľníci. Pestujú ovocie a zeleninu, menej už pôsobia v oblasti chovu dobytka či ošípaných. Združenie pripravilo s mladými farmármi tri stretnutia. Prvé z nich v Čachticiach (okres Nové Mesto nad Váhom) sa už uskutočnilo v piatok. Vzhľadom na charakter regiónu bolo zamerané na rastlinnú výrobu. Na živočíšnu výrobu sa sústredia v ďalších stretnutiach: 10. – 11. februára v obci Malatíny (okres Liptovský Mikuláš) a potom o týždeň v Drienici (okres Sabinov) na východnom Slovensku.

Po štyridsiatke nie je miesto

Každé zo stretnutí prináša celý rad tém. Ako pripomenul predseda ASYF Marián Glovaťák, spoločné stretávanie má veľký význam. Prináša výmenu skúseností a podnecuje motiváciu. Najmä tých, ktorí prichádzajú na stretnutia a ešte len začínajú hospodáriť.

„Môžem pozitívne konštatovať, že členov pribúda. Nevýhoda je obmedzenie vekom, takže každý rok odchádza časť členov po štyridsiatke. Nie je pravda, že nieto mladých, ktorí by chceli v tomto rezorte pracovať. Myslím si, že ich len treba pozitívne motivovať a dať im príležitosť. A hlavne pomôcť v administratíve. Napríklad aj dnes okrem prednášok a odbornej pomoci sme priniesli aj konkrétne vzory zmlúv. Jednoducho, chceme byť nápomocní ako sa len dá,“ hovorí Marián Glovaťák.

Okrem tém súvisiacich s čerpaním dotácií a podporných prostriedkov sa mladí farmári mali možnosť dozvedieť aj o praktických témach. Napríklad ako riešiť škody spôsobené poľovnou zverou, ako manažovať farmu, ako fungujú bezorbové technológie, či základné otázky prenájmu pôdy.

ASYF – Súčasťou podujatia bola aj návšteva farmy OVOSAD, ktorá v okolí Myjavy pestuje najmä čerešne, višne a slivky.

Projektové výzvy boli neuchopiteľné

„Veľký problém vidíme v prenájme pôdy SPF, tú má prenajatých 5 najbohatších Slovákov a nie je možné sa k nej dostať. Ďalším problémom sú finančné prostriedky. Počas bývalých vlád boli pre mladých farmárov projektové výzvy neuchopiteľné. My sme boli schopní sa zapojiť do prvej projektovej výzvy až v období po príchode ministra Mičovského. Od tejto doby sa vyhlasujú výzvy, do ktorej sa môžu reálne zapojiť aj menší a mladí farmári,“ hovorí podpredseda ASYF Ondrej Súčanský. Hospodári na pôde, na ktorej hospodáril ešte jeho starý otec.

Situáciu potvrdili aj niektorí začínajúci farmári, ktorí prišli na stretnutie.

„Máme dve malé deti a postupne si chceme vytvoriť malú farmu, ktorá by bola sebestačná a produkovala by zdravé potraviny pre nás a záujemcov z regiónu. Chceli by sme, aby nás to aj uživilo. Zatiaľ sme vybavili nájom pôdy, zakladali sme pasienky, kde chceme chovať mäsový hovädzí dobytok. Máme prvých 15 hektárov a veríme, že sa nám bude dariť. Najväčší problém bol vybaviť nájom pôdy, keďže je veľmi veľa vlastníkov pôdy a treba zabezpečiť každý meter plochy. Nám to trvalo dva roky,“ hovorí Tatiana Mudráková, ktorá má s manželom farmu v Melčiciach pri Trenčíne.

Pozitívna diskriminácia mladých farmárov

„Využívam všetky možnosti ako sa stretnúť s kolegami aj na takomto stretnutí, keďže každá drobnosť nám môže pomôcť. Pestujeme slivky, čerešne a višne a v súčasnosti sa snažíme, aby sme to všetko dokázali udržať aspoň na súčasnej úrovni. Problémov je hneď niekoľko. Nielen v odbytovej cene. Aj keď nám naše ministerstvo pomáha, tie ostatné nám zvyšujú náklady. Zvyšovala sa mzda, odvody, dane za pozemky, DPH. Vstupuje tam veľa ďalších položiek,“ hovorí Petra Říhová z Myjavy.

Farmárov si vypočul aj minister pôdohospodárstva a prisľúbil im pomoc.

„Nastavujeme všetky výzvy tak, aby sme tam zapracovali pozitívnu diskrimináciu mladých farmárov. Aby sme im zvýšili bodové umiestnenie pri hodnotení, a aby sme im uľahčili prístup k financovaniu. Dnes sme hovorili aj o príprave finančných nástrojov. Teda garantované a štátom bonifikované úvery, kde časť úveru bude odpustená alebo bude mladému farmárovi štát prispievať na krytie úrokovej sadzby, ktorá sa medzičasom zvýšila. Tak aby sa aj mladí farmári, ktorí nemajú úverovú bonitu veľkých firiem dostali k spravodlivému financovaniu. Napríklad aby si mohol odkúpiť pôdu na hospodárenie, aby si mohol vybaviť dostupný úver na modernizáciu, mohol investovať, vo firme vedel finalizovať produkciu, znížiť ekonomickú náročnosť výroby, a tak zvýšil konkurencieschopnosť,“ hovorí minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan.

Predostrieť ochrannú sieť nad mladými farmármi

Účastníkom stretnutia ASYF pripomenul aj aktuálne vyhlásenú výzvu, ktorá je s finančnou alokáciou 50 miliónov eur otvorená pre špeciálnu rastlinnú výrobu do 6. októbra 2023.

„Chápeme, že do takýchto výziev sa mladí farmári často nevedeli zapojiť, pretože v malej rodinnej firme nevedeli nájsť dostatok zdrojov na spolufinancovanie. Preto sme prišli s iným prístupom, a to úverom cez finančné nástroje, ktorý bude garantovaný štátom a úrok bude bonifikovaný,“ sľubuje Samuel Vlčan.

Ako odznelo na stretnutí, časť problémov mladých farárov by sa vyriešil napríklad so zlepšením dostupnosti pôdy, efektívnosťou a podobne, keďže hospodárenie v malom je niekedy problematickejšie. Napríklad veľký podnik si vie výnosnejšími divíziami výroby dotovať ekonomicky menej zaujímavejšie činnosti.

„Mladí farmári u nás pôsobia na trhu, ktorý je ovládaný veľkými farmami. Spolu s českými susedmi máme najväčšiu priemernú výmeru fariem. Na druhej strane veľkosť fariem mladých farmárov je polovičná oproti priemeru EÚ. Ten nepomer je priepastný, preto potrebujeme ešte výraznejšie predostrieť ochrannú sieť nad mladými farmármi. Jednou z možností je zriadenie regionálnych pracovísk novovytvoreného Inštitútu znalostného poľnohospodárstva a inovácií, ktorý sme zriadili od prvého januára tohto roka zlúčením Agroinštitútu a Agentúry pre rozvoj vidieka. Práve regionálne pracoviská IZPI zabezpečia pomoc aj mladým farmárom napríklad s čerpaním podpôr a podobne. Mladí farmári majú zväčša malé podniky a nemajú kapacity na sledovanie výziev či inovácií,“ uzavrel Samuel Vlčan.