Poskytovanie dotácií v agrosektore by mal čoskoro upravovať nový zákon. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka totiž chystá v tomto smere novú legislatívu.

„Návrh zákona vychádza z odporúčaní kontrolných orgánov a z poznatkov získaných z aplikačnej praxe. Navrhuje sa, aby poskytovanie dotácie v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva tak, ako je to v prípade ostatných ministerstiev,  upravoval samostatný zákon,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu.

Ten nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu aj v oblasti poskytovania dotácií, aj v oblasti minimálnej a štátnej pomoci.

„Ten vo vzťahu k poskytovaniu pomoci ministerstvom pôdohospodárstva dopĺňa o ustanovenia, ktoré zohľadňujú špecifiká poskytovania pomoci  ministerstvom pôdohospodárstva,“ konštatuje predkladateľ – ministerstvo pôdohospodárstva, v sprievodnej dokumentácii.

Návrh zákona v úvode definuje základné pojmy, podmienky poskytovania dotácie aj účel, za akým možno peniaze takýmto spôsobom vybraným subjektom poskytnúť.

„Dotácia je v návrhu zákona vnímaná z dvoch pohľadov, a to ako finančný transfer z verejných zdrojov na zabezpečenie účelov, ktoré nepredstavujú poskytnutie pomoci, a ako jedna z foriem pomoci poskytovaná prostredníctvom schém pomoci,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Z peňazí z rozpočtu agrorezortu podľa návrhu bude možné podporiť služby verejného záujmu, verejnoprospešné účely v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve, poľovníctve, rybnom hospodárstve a pri rozvoji vidieka, ako aj poľnohospodársku a potravinársku výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych a potravinárskych komodít a výrobkov, lesné hospodárstvo vrátane zhodnotenia surového dreva a rybné hospodárstvo.

Mobilné školiace stredisko aj zohľadnenie kríz

Okruh činností, ktoré budú môcť získať podporu, v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tá žiadala doplnenie aj o obstaranie, technické zhodnotenie, opravu a údržbu strojov a zariadení v oblasti praktickej časti odborného vzdelávania k prípravkom na ochranu rastlín. V únii sa totiž v oblasti používania prípravkov na ochranu rastlín uvažuje o delení vzdelávania na teoretickú a praktickú časť

„Aby sa mohli vykonávať praktické školenia obsluhy aplikačných zariadení na ochranu rastlín, je potrebné vybudovať mobilné školiace stredisko, ktoré by malo obsahovať také pomôcky a prístroje, ktoré dokážu držať krok s neustále sa rozvíjajúcimi technológiami aplikačných zariadení vo svete. Školenie pri používaní mobilného školiaceho strediska by pomohlo ozrejmiť najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce aplikáciu pesticídov, ktoré by zahŕňalo pochopenie dôležitosti rýchlosti, sily a smeru vetra, pracovnej výšky aplikačných ramien, úletu na základe veľkosti kvapiek a vzdialenosti citlivých oblastí a iné,“ argumentuje v pripomienke naša najväčšia organizácia poľnohospodárov.

SPPK v pripomienkovom konaní žiadala aj zohľadňovanie krízových a nepredvídateľných situácií pri poskytovaní dotácií. Štát by podľa nej mal brať do úvahy situácie, na ktoré samotné agropotravinárske podniky nemajú dosah a nevedia ich ovplyvniť.

„V prípade krízovej situácie, nepriaznivých poveternostných udalostí, prírodných katastrof a výskytu chorôb zvierat a škodcov rastlín ide o vyššiu moc, ktorú podnik nevie ovplyvniť svojou činnosťou. Nakoľko zákon o rozpočtových pravidlách nerozlišuje, či sa dotácia poskytuje na kompenzáciu škôd spôsobených „vyššou mocou“, žiadame, aby pri poskytovaní dotácií na takéto účely bolo možné využiť zmiernené podmienky, ktorými sa umožní pružná reakcia na aktuálny stav. V uvedených prípadoch je nutné poskytnúť dotáciu aj takým podnikom, ktoré nespĺňajú niektoré z podmienok ustanovených v zákone o rozpočtových pravidlách,“ argumentuje SPPK.

Lehoty

Pripomienky poľnohospodárskej obce sa týkali aj lehôt stanovených v návrhu zákona. V rámci nich sa napríklad navrhuje, že ak ministerstvo zmení alebo doplní výzvu, ktorá je otvorená na podávanie žiadostí, môžu žiadatelia, ktorí žiadosť podali už pre touto zmenou, svoju žiadosť doplniť a upraviť. Budú na to mať lehotu najmenej sedem dní.

„SPPK víta zámer predkladateľa ustanoviť minimálnu zákonnú lehotu na predĺženie predloženia žiadosti v prípade zmeny alebo doplnenia výzvy. SPPK zároveň zásadne žiada, aby bola zachovaná predkladateľom navrhovaná lehota v rozsahu najmenej sedem kalendárnych dní od zverejnenia dodatku k výzve. Za účelom zachovania právnej istoty a rovnosti šancí považujeme za nevyhnutné, aby v prípade zmeny alebo doplnenia výzvy bola žiadateľom poskytnutá primeraná lehota na doplnenie svojej žiadosti, ktorú podali pred zmenou alebo na podanie novej žiadosti v zmysle nových podmienok, nakoľko po úprave výzvy sa tá môže stať predmetom záujmu nových žiadateľov,“ uvádza sa v pripomienke.

Sedemdňovú lehotu komora považuje za postačujúcu.

„Zároveň sedem kalendárnych dní nespôsobí neprimerané prieťahy v procese poskytovania dotácií. Zastávame názor, že lehota siedmich kalendárnych dní je najvyhovujúcejším kompromisom medzi účelom poskytnutia dotácií, ktorým je pomoc národnému hospodárstvu a zaručením spravodlivých pravidiel pre žiadateľov,“ dodáva komora vo vysvetlení.

Lehotu najmenej sedem dní by podľa návrhu mali dostať žiadatelia aj na odstránenie prípadných nedostatkov, ktoré v žiadosti môžu nastať.

„Lehota aspoň siedmich kalendárnych dní je nevyhnutnou pre žiadateľa a primeranou pre účely konania,“ vyjadrila sa v pripomienke komora.

Zatiaľ nula z osemdesiatšesť

Okrem iných inštitúcií sa v rámci pripomienkového konania vyjadrilo aj ministerstvo životného prostredia. Žiadalo napríklad to, aby sa do okruhu možných poberateľov dotácií z agrorezortu dostali aj inštitúcie a organizácie pôsobiace pod envirorezortom, ktoré pôsobia v oblasti ochrany prírody a biodiverzity, v oblasti chovu koní, akým je plemeno norik muránsky, či tie, ktoré sa zaoberajú opatreniami v rámci ochrany pred povodňami. Envirorezort tiež žiadal odstránenie duplicitných dotácií z rôznych programov, napríklad z Plánu obnovy, zároveň aj spoločnej poľnohospodárskej politiky či Operačného programu Slovensko.

Komora poľnohospodárov k návrhu pripojila aj jednu všeobecnú pripomienku.

„Navrhujeme, aby sa podmienka mať vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom na účel posúdenia žiadosti o dotáciu v rámci štátnej pomoci považovala za splnenú. Odbúrala by sa časť administratívnej záťaže žiadateľov. Takýto prístup už zaujalo aj Ministerstvo hospodárstva SR v rámci svojej Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov, a táto možnosť bola pretavená do legislatívy novelou zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR, a to konkrétne na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny,“ argumentovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

K návrhu zákona, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním, bolo podaných celkovo 86 pripomienok, z toho 28 zásadných. Podľa zverejneného dokumentu o vyhodnotení pripomienok na stránke slovlex.sk rezort nezapracoval či čiastočne nezapracoval do návrhu zákona ani jedinú. Na stránke však svieti aj informácia, že vyhodnotenie pripomienok stále prebieha. Prípadné zmeny bude možné presadiť aj v rámci rokovania v národnej rade. Kedy sa tam návrh dostane, je aj v rámci vzniknutej politickej situácie nateraz nejasné. Navrhovateľ, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, však v návrhu ráta s platnosťou zákona, po prípadnom schválení, už od začiatku júla tohto roka.