V obci Turňa nad Bodvou v okrese Košice okolie dlhé roky zápasili s nelegálnou ťažbou dreva a častým poškodzovaním Národného parku (NP) Slovenský kras. Problém sa podarilo riešiť po schválení novely zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorá umožňovala vysadiť na menej bonitných pôdach energetické porasty. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Podľa šéfa agrorezortu Jána Mičovského (OĽaNO) sa pilotný projekt s výsadbou rýchlorastúcich drevín, spustený v roku 2014 v katastri Turne nad Bodvou, osvedčil, pričom vyrastené vŕby a topole plnia aj funkciu vetrolamov.

„Za uplynulých šesť rokov z 20-centimetrových odrezkov vyrástla desaťmetrová hora, ktorá umožňuje výrub pre spracovanie palivových klátikov v hrúbke do 15 centimetrov. Vysoká pňová výmladnosť týchto drevín umožňuje dorastanie porastu bez ďalších investícií,“ uviedol pri utorkovej prehliadke lokality.

V Turni nad Bodvou žije početná menšina Rómov, pričom niektorí si svoje energetické nároky uplatňovali práve v Slovenskom krase výrubom drevín. To bol hlavný dôvod, prečo sa na jar 2014 vtedajší poslanec NR SR a vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO) s poslaneckým kolegom Mičovským rozhodli začať s výsadbou na ploche dvoch hektárov. Dnes už v pozícii ministra sa Mičovský na toto miesto vrátil.

Odborným poradcom pre výsadbu bol lesnícky expert pre rýchlorastúce dreviny Ladislav Varga.

„Topoľ má široké uplatnenie – dá sa krájať, šúpať, chemicky spracovať, a tiež slúži ako palivové drevo. Obrovská devíza je jeho uplatnenie v záťažových oblastiach, v ťažkých ílovitých poliach, kde pripraví podmienky pre náročnejšie alebo cieľové dreviny. V tomto prípade ide o extrémnu lokalitu, extrémne ťažkú pôdu, kde sa nedalo nič pestovať,“ priblížil.

Ročne na mieste pribudne 12 ton dreva v čerstvom stave. V roku 2019 sa vyťažila vŕba a tento rok na zimu to bude topoľ. Starosta Turne nad Bodvou Atila Oravecz projekt ocenil.

„Využilo sa obyvateľstvo, ktoré sa v rámci aktivačných prác podieľa na ťažbe tohto dreva. Tá prebieha organizovane pod dohľadom odborníkov. Drevo dostávajú predovšetkým marginalizované skupiny a seniori, ktorí sú odkázaní na túto pomoc,“ povedal.

Energetická produkcia nie je jediným prínosom založeného porastu. Zalesnená plocha sa nachádza na rovine zaťažovanej prepadovými vetrami náhorných plošín Slovenského krasu, čo spôsobuje výraznú veternú eróziu. Energetický porast sa ukázal ako účinná bariéra voči tomuto javu.

„Tieto projekty môžu byť inšpiráciou pre ostatné obce na Slovensku. Podobné vetrolamy by sme chceli stavať aj v iných oblastiach,“ uviedol minister.