Rok 2018 bol zásadným rokom nielen pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale aj pre celý agropotravinársky sektor. Uviedla to pre TASR podpredsedníčka vlády a šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (SNS).

Vláda po udalostiach, ktoré sa udiali, začala podľa nej brať poľnohospodárstvo vážne a zistila, že v agrosektore sú nielen pozitívne veci, ale aj kopa nedoriešených záležitostí z minulosti.

„Všetko zlé je na niečo dobré a aj toto nám pomohlo naštartovať niektoré procesy, ktoré v agropotravinárskom sektore roky neboli,“ povedala.

„Jednou z hlavných priorít, ktoré mám ja osobne, ale aj SNS je, že nedovolíme, aby slovenský spotrebiteľ, ale aj mnohí európski spotrebitelia, ktorí sú v strednej a vo východnej Európe, boli odpadkovým košom Európy. Zahraniční investori a dodávatelia si toto musia uvedomiť a kroky, ktoré MPRV realizuje, o tom jednoznačne hovoria,“ podčiarkla.

Podpora agrosektora v roku 2019

Rok 2018 bol podľa Matečnej prelomovým. Podarilo sa presvedčiť vládu, že poľnohospodárstvo stojí za to, aby si ho povšimla. Dáva prácu na vidieku, spotrebiteľ má na stole kvalitné slovenské potraviny a vytvára krásu vidieka.

„Poľnohospodárstvo sa stará o pôdu, vodu a o kvalitu života ľudí, nielen na vidieku, ale aj v mestách,“ upozornila.

„V roku 2018 sa nám podarilo dosť veľa vecí. Vláda vyčlenila v rozpočte na rok 2019 peniaze na zelenú naftu vo výške 30 miliónov eur. Podarilo sa nám zákonne presadiť a prelomiť veto pána prezidenta v zákone o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Na základe toho by malo do pôdohospodárstva plynúť 70 až 80 miliónov eur. Sumárny objem 110 miliónov sú už peniaze, ktoré môžu agropotravinársky sektor posunúť niekde ďalej,“ zdôraznila.

Podľa agroministerky nastal čas, kedy aj poľnohospodári za prostriedky, ktoré im vláda poskytne, majú niečo spätne poskytnúť nielen vláde, ale hlavne spotrebiteľom.

Chýba pestrosť výroby

„Nemáme potraviny mierneho pásma, ktoré sme tu kedysi mali. Z našich polí sa vytratili plodiny, ako sú mak, slnečnica, šošovica či ľan, ktorý je nielen výbornou technickou plodinou pre textilný priemysel, ale jeho semená sú hodnotnou potravinou. Toto je niečo, čo nám v tomto segmente chýba. Práve prostredníctvom zelenej nafty by sme chceli naštartovať pestovanie takýchto druhov plodín a kategórií hospodárskych zvierat. Prinášajú diverzifikáciu na vidiek, zlepšenie kvality života na vidieku, ale napríklad prostredníctvom masívnejšej živočíšnej výroby aj kvalitu poľnohospodárskej pôdy,“ priblížila.

Slovensko za 20 rokov, hoci sa používa menej priemyselných hnojív, zaostalo podľa nej v používaní organických hnojív. Organické hnojivá majú tú užasnú vlastnosť, že zlepšujú kvalitu pôdy, vododržnosť pôdy a iné fyzikálne vlastnosti.

„To je niečo, na čo nemôžeme zabúdať. Práve preto spojenie rastlinnej a živočíšnej výroby v minulosti malo taký úžasný vplyv na kvalitu našich pôd. Dnes musím s poľutovaním po rozboroch pôd konštatovať, že toto sa z našich pôd vytráca. Naštartovanie živočíšnej výroby vo väčšej miere bude mať teda pozitívny vplyv aj na to najcennejšie, čo máme v krajine, a to je pôda,“ dodala Matečná.