Liptovské šialence vymysleli v minulosti ľudia na území regiónu Liptov ako alternatívu k mäsovým klobásam. Po Liptovských droboch získali Liptovské šialence ako druhý produkt z Liptova chránené zemepisné označenie (CHZO). Žiadosť o získanie CHZO, ktorú schválila Európska komisia začiatkom marca, podalo ešte v roku 2024 Občianske združenie (OZ) Liptovské droby. Vzniklo v roku 2016 s cieľom získať zápis do registra práve pre droby. TASR o tom informovala hovorkyňa Liptovského Mikuláša Romana Nemcová.

Liptovské šialence sú podobným jedlom ako droby, vyrábajú sa podľa tradičnej receptúry remeselným spôsobom. Plnka je rovnaká, rozdiel je v tom, že sa plní do baranieho črievka, ktoré je špirálovito zatočené do tvaru slimáka.

„Zemiaky očistíme, pomelieme spolu s opraženou cibuľkou, oškvarkami a koreninami. Poriadne to premiešame, naplníme črievka a približne 15 minút uvaríme v 90-stupňovej vode. Po schladení ich vákuovo zabalíme a ľudia si ich doma môžu upiecť na plechu,“ uviedol predseda OZ Liptovské droby Dávid Tkáč.

Zemiaky, po liptovsky švábka, boli jednou z najdôležitejších plodín pestovaných v regióne, sú aj základnou surovinou týchto dvoch jedál. Podľa primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča sú obyvatelia na svoje zemiakárske tradície patrične hrdí a každoročne ich oslavujú v septembri na jedinečnom festivale Švábkafest.

„Návštevníci prichádzajú do nášho krásneho kraja nielen za prírodou, ale aj za autentickou chuťou regiónu. Vyhľadávajú regionálne špeciality a my im máme čo ponúknuť,“ doplnil primátor s tým, že o prestížne chránené označenie pôvodu sa v Bruseli od roku 2024 uchádza aj Liptovská bryndza.