Od prelomu tisícročí v krajine celosvetovo ubudlo asi 50 percent všetkého hmyzu a týka sa to aj samotárskych včiel a čmeliakov. Zníženie počtu opeľovačov pritom môže mať dôsledky pre produkciu potravín – tie rastlinného pôvodu sú do značnej miery závislé práve od opelenia.

„Pokles súvisí aj s tým, akým spôsobom je krajina využívaná, ako je zastavaná výstavbou a ovplyvnená ľudskou činnosťou. Svoj vplyv má aj klimatická zmena, výkyvy počasia, keď po chladných dňoch rýchlo nastupuje výrazné oteplenie, rastliny kvitnú ale neprodukujú nektár a peľ, ktorý včely potrebujú,“ vysvetlil vedúci včelárskych krúžkov z Nitry Rudolf Kotrusz.

Na potrebu ochrany včiel a ďalších opeľovačov odborníci upozorňujú dlhodobo.

„Ochrana včiel a ďalších opeľovačov súvisí so zabezpečením produkcie potravín pre ľudí a zvieratá až do výšky 80 percent. Z opeľovačov má najvyšší podiel práve včela medonosná, ktorá vytvára produkt, ktorý sa bez ďalšieho spracovania stáva potravinou aj so zdravotným účinkom pre konzumentov,“ uviedol Pavel Fiľo, predseda Slovenského zväzu včelárov.

Aj na prežívanie včiel medonosných v chovoch majú však zmeny v krajine aj v klíme svoj dosah.

„Situácia sa trochu zlepšuje v rámci opatrení, ktoré Európska únia zavádza a ktorými núti poľnohospodárov napríklad zavádzať zelené pásy, ktoré rozširujú znáškové možnosti pre opeľovače a ponúkajú včelám v kultúrnej krajine viac možností počas roka,“ dodal Kotrusz.

Včelárov pribúda

Včelárstvo pred časom zažilo aj na Slovensku pomerne veľký boom. Hoci ten už odznel, včeláreniu sa venuje čoraz viac ľudí aj u nás. Od roku 2020 počet včelárov narástol o asi 2 a pol tisíc. V rámci Slovenského zväzu včelárov, ktorého členom však nie sú všetci chovatelia, pôsobí aktuálne vyše 16 tisíc včelárov, ktorí chovajú takmer 250 tisíc včelstiev. Napriek tomu produkcia medu ako jedného z najvyhľadávanejších produktov včiel, pre naše potreby nestačí.

Dovoz pokračuje

Slovenské medy sú vo všeobecnosti pokladané za kvalitné. Problémom však zostáva dovoz zahraničných medov, ktoré sú neraz podozrivé z falšovania. Vlani sme k nám podľa údajov v databázach Štatistického úradu SR priviezli med za asi 5 a pol milióna eur. Smeroval k nám celkovo z tridsiatich rôznych krajín, najviac sme ho podľa štatistík doviezli z Ukrajiny, Ruska, Moldavska, Španielska či Česka. Uplynulé sezóny bola znáška u nás problémová – bojovala s nepriazňou počasia, napríklad aj so suchom. Tento rok vyzerá zatiaľ lepšie.

„Po tom, ako agát vlani zmrzol, tento rok akoby si to vynahrádzal, stromy sú obsypané kvetmi. Čoskoro nastúpi lipa, teploty sú primerané, takže nektár by nemali vysušiť, vyzerá to zatiaľ pozitívne. Problém môže nastáť v lokalitách, kde po lipe už žiadna pastva pre včely nie je. Všetko kvitne a teda aj odkvitne tento rok skôr, včely môžu začať v niektorých lokalitách hladovať. Ak to včelári nepodchytia, môže to mať dosah na nevytvorenie zimnej generácie a po tejto zime to môže viesť aj k výpadkom na včelniciach,“ vysvetlil Kotrusz

Tie sa tento rok udržali pod hranicou 15 percent. Za akceptovateľnú hranicu zimných úhynov sa pritom vo všeobecnosti považuje úroveň do 10 percent.