Vlani dosiahla výška štátnej pomoci v poľnohospodárstve historicky najvyššiu úroveň 103 miliónov eur. V tomto roku by to malo byť 80 miliónov eur, čo je zďaleka druhá najvyššia čiastka od vstupu Slovenska do Európskej únie. Aký objem štátnej pomoci má záujem zabezpečiť pre poľnohospodárov v roku 2024 nový agrominister Richard Takáč, opýtala sa počas minulotýždňového galavečera Top Agro moderátorka podujatia.

„Samozrejme, prirodzene, žiadne číslo vám tu nebudem hovoriť. Verejné financie sú vo veľmi zlom stave a je snahou celej vlády aj ministra financií pripraviť a schváliť rozpočet,“ uviedol počas svojho prvého verejného vystúpenia v pozícii ministra Richard Takáč.

Formálny návrh štátneho rozpočtu schválila vláda Ľudovíta Ódora ešte v prvej polovici októbra. Do Národnej rady SR predložila vyrovnaný štátny rozpočet, čo znamená prijať opatrenia vo výške 8,5 miliardy eur. Bývalá vláda pripravila vyrovnaný rozpočet, pretože ju k tomu zaväzoval zákon o dlhovej brzde. Parlamentu však neodporučila schváliť ho, keďže by spôsobil extrémne zníženie investícií, osobných a prevádzkových výdavkov. Napríklad výdavky na spolufinancovanie eurofondov zo štátneho rozpočtu sú nastavené v návrhu rozpočtu úradníckej vlády na nule.

Vláda Róberta Fica získa výnimku z dlhovej brzdy, ak parlament schváli jej programové vyhlásenie. Očakáva sa tak, že nová vláda pripraví vlastný návrh deficitného rozpočtu a pôvodný návrh z dielne poverenej vlády z parlamentu stiahne.

„Môžem vás uistiť, že spravím všetko preto, aby poľnohospodári a potravinári dostali čo najviac finančných prostriedkov,“ povedal R. Takáč počas Top Agro.

Graf vývoja štátnej pomoci v jednotlivých rokoch v eur

Zelená nafta

V októbri vydalo ministerstvo financií vedené ešte Michalom Horváthom Návrh na ozdravenie verejných financií. Jedným z riešení bolo zrušenie úľav na nákup nafty, známej pod označením Zelená nafta. Ide o najväčšiu schému štátnej pomoci v poľnohospodárstve, v ktorej je alokovaných viac ako 30 miliónov eur. Podpora bola prvý raz vyplatená v roku 2019 po rokoch dlhodobého nezáujmu o financovanie poľnohospodárstva zo štátneho rozpočtu.

„Cieľom projektu Zelenej nafty bolo podporiť produkciu špeciálnych druhov plodín ako sú ovocie, zelenina, strukoviny či zemiaky a stabilizovať živočíšnu výrobu. Aby sme na slovenských poliach mali naozaj aj niečo iné ako štyri alebo päť nosných plodín, ktoré vidíme. Zelená nafta bol projekt, ktorý sme vypracovali tak, že poľnohospodári nemuseli prichádzať do styku so žiadnym nadbytočným papierovaním. Za Zelenú naftu získala Pôdohospodárska platobná agentúra cenu ITAPA, čo je známa cena hodnotiaca digitalizácia procesu vo verejnej a štátnej správe,“ spomína pre poľnoinfo.sk Gabriela Matečná, bývalá ministerka pôdohospodárstva z rokov 2016 až 2020.

Dokument ministerstva financií uvádza, že podporu na Zelenú naftu do 10 tisíc eur na žiadateľa si v roku 2021 rozdelilo 1 848 poľnohospodárov a spolu im bola vyplatená suma 4,8 milióna eur. Žiadateľov, ktorí získali viac ako 50 tisíc eur bolo 79 a celkovo si rozdelili 8,6 milióna eur. To znamená v priemere na agrosubjekt takmer 109 tisíc eur.

Ministerstvo financií v Návrhu na ozdravenie verejných financií argumentuje napríklad aj tým, že až 80 percent príjemcov podpory poberá dotácie z ďalších viac ako 5 dotačných schém. Alternatívou k zrušeniu Zelenej nafty je podľa rezortu financií zníženie výdavkov na dotačnú schému prostredníctvom zastropovania maximálnej výšky podpory. Ministerstvo pripúšťa, že k riešeniu je potrebná hlbšia analýza.

„So zrušením opatrenia zásadne nesúhlasím. Myslím si, že naopak, opatrenie malo byť dotiahnuté z pozície mojich nástupcov do celej agropotravinárskej vertikály. Za môjho vedenia bolo pripravené opatrenie pre potravinárov. Táto dotácia mala podporiť spracovanie produktov podporených zelenou naftou. Náš návrh stačilo komunikovať s Bruselom a uviesť do života,“ myslí si G. Matečná.

Plán obnovy a odolnosti?

Minister Takáč sa konkrétne ku konsolidácii jednotlivých opatrení štátnej pomoci a návrhom z dielne ministerstva financií na podujatí Top Agro nevyjadril. Sľubuje, že peniaze na budúcoročnú štátnu pomoc bude hľadať aj v iných kapitolách.

„Spravím všetko preto, aby sme vedeli presunúť časť finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti pre rezort pôdohospodárstva a samozrejme budeme hľadať rôzne iné cesty ako získať finančné prostriedky pre sektor pôdohospodárstva z rôznych iných zdrojov a následne ich naliať poľnohospodárom a potravinárom. Takže mám chuť pracovať a pevne verím, že spolu s vami to dokážeme,“ uviedol pred týždňom R. Takáč.

Podľa zdroja portálu poľnoinfo.sk, ktorý nechce byť menovaný, počítať s prostriedkami z plánu obnovy je viac ako odvážne.

„Presúvať prostriedky na úplne inú oblasť nedáva v súčasnom období veľký význam. Samozrejme, diskusia je možná, ale rokovania s Európskou komisiou by boli pravdepodobne zložité,“ uviedol náš informovaný zdroj.

Konsolidácia

V súčasnosti sa čaká na nový návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra financií Ladislava Kamenického. Ten avizoval, že rezort financií sa bude snažiť o konsolidáciu na úrovni 0,5 percenta hrubého domáceho produktu.

„My sa snažíme zostaviť rozpočet tak, aby bol schválený ešte do konca roka. Na tom robia všetci ľudia na ministerstve financií a či bude provizórium alebo nebude, bude závisieť samozrejme aj od politickej zhody na rozpočte,“ uviedol Ladislav Kamenický vo štvrtok (2. novembra) po rokovaní vlády.