Suchá predstavujú najväčšiu hrozbu pre poľnohospodárov vyplývajúcu z klimatických zmien. V budúcnosti sa s nimi budú musieť popasovať aj krajiny, ktoré dosiaľ nepostihovali, a ohrozia úrodu čoraz viacerých druhov plodín. Analýza, ktorú s podporou Európskej investičnej banky a Európskej komisie vypracovala poisťovacia spoločnosť Howden Group a Technologický inštitút v Karlsruhe v Nemecku, odhadla rozsah škôd spôsobených klimatickými zmenami pre poľnohospodárov EÚ do roku 2050. Vyplýva z nej, že klimatické riziká sú väčšie, ako je poisťovací sektor schopný, alebo ochotný niesť.

„Väčšina klimatických rizík týkajúca sa poľnohospodárskych plodín alebo zvierat v EÚ sa do roku 2050 prudko zvýši, a to aj pri tých najoptimistickejších scenároch. Samotné poistenie nedokáže tieto riziká zvládnuť,“ uvádza sa v analýze.

Poľnohospodárskym podnikom hrozí, že straty budú čoraz väčšie a môžu ohroziť ich životaschopnosť a sťažiť prístup ku kapitálu – pôžičkám či investíciám.

„Množia sa dôkazy o tom, že prejavy klimatických zmien budú intenzívnejšie čo do frekvencie aj vážnosti extrémnych prejavov počasia a to povedie k väčším výkyvom v poľnohospodárskom odvetví a k destabilizácii príjmov fariem,“ uvádza dokument.   

Dostupnosť poistenia

Analýza konštatuje, že súčasný systém už nevyhovuje aktuálnej frekvencii a intenzite klimatických udalostí. Dnes európski poľnohospodári prichádzajú ročne v priemere o 28,3 miliardy eur následkom klimatických zmien, čo je asi 6 percent objemu ročnej rastlinnej a živočíšnej produkcie spolu.

Straty v rastlinnej produkcii sú o niečo vyššie. Podľa analýzy bolo len asi 20 až 30 percent strát súvisiacich s klímou poistených prostredníctvom verejných, súkromných alebo kombinovaných poistení, vrátane ochrany podporovanej Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP).

„Ťarchu klimatických katastrof tak nesie verejný sektor prostredníctvom ad hoc platieb, alebo najčastejšie samotní farmári,“ konštatuje analýza.

Odhad maximálnych strát v katastrofickom roku, ktorý sa môže vyskytnúť s dvojpercentnou pravdepodobnosťou, predstavuje 57,5 miliardy eur, z toho 35,1 miliardy v rastlinnej a 22,4 miliardy v živočíšnej výrobe. Pre porovnanie, suchá v EÚ v roku 2022 spôsobili straty len na plodinách vo výške 25 – 30 miliárd eur.

Ak sa svet bude vyvíjať podľa “strednej” predikcie produkcie emisií, potom do roku 2050 môžeme očakávať, že škody spôsobené klimatickými zmenami v Európskej únii môžu stáť odvetvie poľnohospodárstva až 90 miliárd eur ročne. Takýto je maximálny odhad pre katastrofický rok.

Najväčšie riziko predstavujú suchá, ktoré sa na odhadovaných stratách podieľajú spolovice. Zvyšné sú mráz, krupobitie, nadmerné zrážky a ďalšie.

Rekcie na katastrofické udalosti na úrovni EÚ

Poistenosť farmárov v EÚ by sa podľa analýzy zvýšila, keby EÚ prebrala na seba finančnú reakciu na niektoré druhy katastrofických udalostí, čo znamená, že by mala k dispozícii vyšší rozpočet na kompenzácie škôd.

„Na úrovni EÚ je potrebné posilniť finančnú pomoc pri katastrofických udalostiach. Ak by vybrané extrémne udalosti boli kryté na úrovni EÚ, poľnohospodári by platili nižšie poistné, pretože poisťovne by nemuseli niesť ťarchu niektorých rizík,“ uvádza dokument.

V návrhoch poisťovacej spoločnosti a technologického inštitútu sa spomína napríklad krytie následkov sucha na úrovni EÚ, čo by znamenalo, že poistenie proti suchám prakticky nebude existovať. Ďalšie riziká by mohli pokrývať verejné sektory jednotlivých štátov.

„Cieľom návrhov je zároveň podporiť členské štáty, aby si zabezpečili parametrickú ochranu vzhľadom na národné priority, ktoré presahujú rozsah katastrof na európskej úrovni,“ uvádza sa v návrhu.

Týka sa to extrémnych prejavov počasia, ktoré postihujú jednotlivé krajiny, ale nie Úniu ako celok.

Nový orgán, nová byrokracia?

Analýza zároveň navrhuje vytvorenie Centralizovanej platformy technickej pomoci EÚ pre poľnohospodárske poistenie (AITAP), ktorá by poskytla inštitúciám EÚ, členským štátom, poľnohospodárskym organizáciám či akademickej obci a ďalším jednotnú platformu na výmenu poznatkov a analýzu najlepších postupov.

„Európska platforma na modelovanie poľnohospodárskych údajov a rizík by zvýšila transparentnosť poistného trhu a efektívnosť tvorby cien na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Usmerňovala by navrhovanie širších finančných nástrojov, verejnej politiky a opatrení na riadenie rizík,“ uvádza dokument.

Pre súčasný systém je typická fragmentácia trhu s poistením v jednotlivých členských štátoch, niektoré sú vhodné ako modelové príklady, v iných prakticky neexistuje dostupná možnosť poistenia úrody.

Zvyšovanie odolnosti aj rizikový kapitál

Súčasťou riešení by mohlo byť zdieľanie rizík medzi súkromným kapitálom, štátom, poisťovňami a EÚ, napríklad prostredníctvom kombinovaného poistenia. To by farmárom aj veriteľom poskytlo lepšiu ochranu. Analýza tiež odporúča európskym inštitúciám a členským štátom využívať nové finančné nástroje, ktoré by poskytli doplnkové zdroje, pre zvládnutie katastrof.

Znižovať riziká však možno aj investíciami do odolnejšieho poľnohospodárstva, napríklad zavlažovacích systémov, sietí proti krupobitiu, odolnejších odrôd plodín či systémov včasného varovania. Spomína sa aj podpora regeneratívneho poľnohospodárstva a výmena citlivých plodín za vhodnejšie.

Podľa autorov by mal byť nový rámec Spoločnej poľnohospodárskej politiky navrhnutý v súlade s týmito opatreniami.