Reakcie roľníkov na rozhovor s budúcim ministrom pôdohospodárstva Vladimírom Chovanom sa dostala aj k nám do redakcie. Teší nás, že ste s nami na pulze dňa a otvárame témy, ktoré môžu určiť budúci vývoj nášho poľnohospodárstva. Aj preto Vám ponúkame ďalší rozhovor nielen na tému – nadprodukcia obilnín na Slovensku a ako ďalej, ale aj celkové zhodnotenie žatvy. Soňa Ludvighová, v relácii Farmárova nedeľa, spovedala Jozefa Urminského, predsedu Združenia pestovateľov obilnín.

Obilie je v sýpkach a na sobotných celoslovenských dožinkách zaznela radosť aj žiaľ.
Pestovateľský ročník bol atypický a naozaj nebol zrovnateľný s predchádzajúcimi. Podmienky boli rozdielne podľa regiónov. Čo môžeme konštatovať je, že slovenskí farmári vyrobili dostatok obilia pre krytie domáceho obyvateľstva. Druhá strana mince hovorí, že na ten stav reštrukturalizácie, ktorý sa vyvinul za ostatných niekoľko rokov, v korelácii rastlinná výroba, živočíšna výroba, osobná spotreba obyvateľstva, sa nám ukazuje, že dnes v nosných komoditách, ako je pšenica a jačmeň, bude nadprodukcia zhruba 900 tisíc ton obilia. Dostávame signály, že tento rok je veľmi zložitý z hľadiska odbytu produkcie, pretože prvé obchodné transakcie, ktoré sa uskutočňujú, sú v cenách, ktoré sú hlboko pod výrobnými nákladmi.

Nenachádza sa žiadne riešenie, vieme, že obilie sa uskladňuje aj na ďalší rok?
Práve počas Agrokomplexu sme mali predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín a hľadali sme riešenie. Vyžaduje si súčinnosť štátnych orgánov, samosprávnych orgánov, pestovateľských zväzov, ale i spracovateľských organizácii a obchodníkov – ktorí držia v rukách odbytové cesty na vývoz obilia do pôvodnej európskej pätnástky, alebo do tretích krajín. Skutočne sa ukazuje, že z minulého roka nám tu zostáva približne 400 tisíc ton nepredaného obilia. Po tohtoročnej žatve hovoríme o ďalších 900 tisíc ton. Musíme hľadať zásadné a systémové riešenie, ako obilie dostať z trhu a zhodnotiť ho za maximálnych možných trhových a ekonomických podmienok.

Namieste je aj ďalšia otázka, nepestujeme obilia na Slovensku priveľa?
Zamýšľali sme sa aj nad touto otázkou a keď to hodnotíme z európskeho pohľadu, tak sa nám jednoznačne ukazuje, že keď za posledné roky nastal totálny prepad hovädzieho dobytka, ošípaných, brojlerových kurčiat, tak tá produkcia na Slovensku je neadekvátna potrebám stredoeurópskeho trhu a neadekvátna potrebám Slovenskej republiky. Osevy pšenice, jačmeňa, ale i kukurice by nemali byť na takej úrovni, ako sú doteraz. To sú tak závažné zamýšľania a systémové opatrenia, že to nemôžu riešiť len farmári. Je potrebné nájsť určitý konsenzus a určitú súčinnosť, pretože ide o systémové zmeny. Ak sa nenájde takéto riešenie, dovolím si povedať nielen z pohľadu predsedu Združenia pestovateľov obilnín, ale aj ako zástupca firmy, ktorá vo veľkom podniká v oblasti obilninárstva, môže nastať totálny kolaps.

Vidíte to naozaj takto čierno? Nepomohlo by ešte oživenie živočíšnej výroby?
Berieme oživenie živočíšnej výroby ako jednu z možností riešenia problému. Tých alternatív, ako riešiť súčasnú situáciu je viac. Napríklad aj vývoz mimo hraníc Slovenskej republiky. Len balík produkcie obilnín je tak obrovský a čo je nóvum oproti minulému a predchádzajúcemu roku je skutočnosť, že sú sprofanované vzťahy medzi prvovýrobcom a spracovateľom už pri tvorbe ceny. Tohto roku nastúpil jeden fenomén, ktorý sme doteraz nepoznali a to, že rozhodujúce komodity, ako je pšenica potravinárska, jačmeň sladovnícky, pšenica kŕmna majú ceny na základe ponuky a dopytu hlboko pod výrobnými nákladmi. Kalkulujeme s niekoľkými stovkami miliónov straty na rozhodujúcich komoditách a všetci predsa vieme, že za ostatné roky bolo slovenské poľnohospodárstvo postavené na efektívnej výnosovosti rastlinnej výroby, ktorá určitým spôsobom eliminovala stratovosť v živočíšnej výrobe. Pokiaľ sa nenájdu komplexné systémové riešenia, je otázka, dokedy to poľnohospodár vydrží.

Poznámka: Rozhovor Jozefa Urminského pre Farmárovu nedeľu Slovenského rozhlasu 2 vznikol skôr, ako rozhovor Vladimíra Chovana pre poľnoinfo.sk.