Zatiaľ čo v prvom polroku sa polia v mnohých lokalitách doslova topili v nadbytočných zrážkach a vyjsť s mechanizmami do polí bolo miestami celé týždne nemožné, v uplynulých týždňoch si o dažďových kvapkách môžu pestovatelia nechať vo väčšine regiónov len zdať. Aj preto sa tento rok do dejín zrejme zapíše ako jeden z rokov s najvýraznejšími extrémami. Práve tu sa naplno odzrkadľuje fakt, že poľnohospodárstvo je fabrika pod holým nebom a podmienky na dosiahnutie pozitívneho výsledku sú podstatne ťažšie, ako pri montážnych halách s kúrením či klimatizáciou.

„V prvom polroku nám na juhu Slovenska napršalo 450 – 500 mm, čo je 80 až 90 percent celoročného úhrnu. Ale to sa týka obdobia do júna. Potom sa začalo peklo, ktoré trvá doteraz. Prišli bezprecedentné teploty, v júli nám padlo len 1,6 mm zrážok, v auguste na dvakrát dokopy 40 mm,“ skonštatoval Robert Kovács zo spoločnosti Kovacs Agro, ktorá hospodári v oblasti Hronoviec a Želiezoviec (okres Levice).

Problém nedostatku zrážok sa navyše skombinoval s výraznými horúčavami.

„Samotné zrážky, to by nebola až taká katastrofa. Ale my sme napríklad 14. augusta u nás namerali v tieni 38 stupňov Celzia. Pri takejto teplote je denný výpar na úrovni asi 5 mm na deň. Keď má mesiac 30 dní a stále je horúco, znamená to 150 mm, ale keď vám spadne len 40 mm, ste 110 litrov na meter štvorcový v deficite za daný mesiac,“ dodal Kovács.

Cítiť to aj na úrode

Nedostatok zrážok a horúčavy v uplynulých týždňoch pociťujú aj v iných lokalitách Slovenska.

„Naposledy nám napršalo, keď padol stan na známom festivale, preto si to pamätám. To bolo v polovici júla, keď spadlo 14 mm. Do polovice augusta nespadol potom ani milimeter. Aj preto sme o mesiac skôr začali zberať kukuricu na siláž. S kvalitou, čo sa týka sušín, sme už na hrane,“ uviedol Ľuboš Podoba, predseda PD „Brezina“ Pravotice (okres Bánovce na Bebravou), kde sa popri pestovaniu plodín orientujú aj na živočíšnu výrobu.

Slabé úrody u kukuríc sa všeobecne očakávajú aj v iných oblastiach.

„Čo sa týka zrnovej kukurice, tá by v bežných rokoch mala byť v druhej polovici augusta kompletne ozrnená a v mliečnej zrelosti, vlhkosť by mala dosahovať okolo 35 percent zrna a porasty by mali byť zelené. V tomto roku bola vlhkosť na úrovni okolo 25 percent a niektoré porasty – aj skoré, boli už celé žlto-hnedé. Kukurica má teda o mesiac skrátenú vegetačnú dobu,“ dodala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Nižšie výnosy oproti priemerom očakávajú pri kukurici aj na juhu Slovenska.

„Práve sme začali kosiť osivovú kukuricu. Úrody sa zrejme budú pohybovať medzi 1,5 až 2 tonami, normálne by malo byť 3 až 3,5 tony. U zrnovej to odhadnúť zatiaľ neviem, ale porasty vyzerajú biedne,“ uviedol Kovács.

Cukrová repa zrejme nepoteší

Ideálne výsledky poľnohospodári neočakávajú ani pri cukrovej repe.

„Len pred dvomi týždňami som hovoril, že ešte celkom dobre znáša tieto podmienky. Ale za tie dva týždne horúčav a absencií zrážok došlo k tomu, že aj cukrová repa totálne trpí. Spodné listy odchádzajú, v dôsledku toho môže byť oslabená chorobami. Keďže listy sú vysušené, ak teraz príde dážď, dôjde k retrovegetácii a repa začne tlačiť nové listy. To už bude na úkor cukru uloženého v buľvách. Takže môže nastať syndróm nízkej cukornatosti,“ vysvetlil Kovács.

So stratami oproti očakávaniam rátajú aj v Pravoticiach.

„August je, čo sa týka naliatia repy, veľmi dôležitý. Takže to pre nás nevyzerá nádejne, určite sa budeme musieť vyrovnať s nejakými stratami,“ dodal aj Ľuboš Podoba.

A čo sója?

Podľa pestovateľov nateraz slávne výsledky nemožno očakávať ani od sóje.

„Sója má rada vodu a teplo jej nevadí. Prvý polrok bol v tomto smere fantastický. Avšak aj v dôsledku jarných zrážok sa vyvinula veľká listová plocha, ktorá zas zvyšuje v horúčavách výpar vody. A to už je na úkor fazúľ, ktoré sú v strukoch, a tie teda budú menšie,“ vysvetlil Kovács

V prípade sóje sa však dajú očakávať regionálne rozdiely.

„Úroda bude odlišná v závislosti od zrážok, ktoré kde spadli. Od pestovateľov v rámci Slovenska máme pozitívne aj negatívne názory na úrodu sóje,“ vyjadrila sa Jana Holéciová z SPPK.

Extrém na štvrtine územia

Aktuálne suchom trpí aj podľa odborníkov asi štvrtina územia Slovenska. Podľa monitoringu na stránke intersucho.sk trpí najväčším deficitom pôdnej vlahy Orava, kde je deficit na úrovni 100 – 120 mm. Deficit do 100 mm je v Západných Tatrách, na Liptove, v Nízkych Tatrách a na hornom Považí. Nadbytok vlahy je podľa informácií zo stránky len lokálne na Tekove – a to v hodnote plus 20 až 40 mm.

„Miera intenzity pôdneho sucha v celom profile je na úrovni extrémneho sucha na väčšine východného Slovenska a ojedinele aj na strednom a juhozápadnom Slovensku. Extrémne sucho zasahuje celkovo až 23 percent územia. V povrchovej vrstve a v hlbšej vrstve je situácia podobná. Extrémne sucho je najmä na výhode Slovenska, a to vo Volovských a Slanských vrchoch, na Čergove, na Šariši a Hornom Zemplíne,“ píše sa v správe, datovanej na 1.septembra.

Výdatnejšie zrážky v najbližších dňoch predpovedné modely nepredpokladajú.