Stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie je pre vedenie ministerstva pôdohospodárstva úhlavným nepriateľom. Presviedča nás o tom od svojho nástupu. Príkladov je mnoho. Takmer na poslednú chvíľu realizovaný presun medzi piliermi, dodatky k zmluvám so Slovenským pozemkovým fondom alebo zavedenie redistributívnej platby spojené s denným žonglovaním rôznych čísel, ktoré mali vyjadrovať premyslenú a analýzami podloženú podporu poľnohospodárov. Najnovším prírastkom v rade ohrození stability poľnohospodárskych podnikov je intervenčná stratégia, ako základný prvok strategického plánu. Tá sa v minulom týždni objavila na webe agroministerstva.

Stropovanie či degresivita, obe so započítaním miezd

Stropovanie, či podľa terminológie v aktuálnej stratégii, degresivita priamych platieb, sa môže stať obrovským problémom pre mnohých poľnohospodárov. V intervenčnej stratégii je pritom časť, ktorá by poľnohospodárov mala upokojovať.

„Priame platby podporujú príjmy poľnohospodárov, čím ich udržujú v poľnohospodárskej výrobe a motivujú neodísť z vidieka do miest. Intervenčná stratégia uvažuje s degresivitou priamych platieb so zohľadnením osobných nákladov, čím zvýhodní firmy s vyššou mierou zamestnanosti,“ uvádza aktuálny dokument MPRV.

Citovaná časť aktuálnej verzie intervenčnej stratégie ani neskrýva, že jej inšpiráciou bola stratégia Jána Pokrivčáka, profesora nitrianskej poľnohospodárskej univerzity. Ten ju vypracoval na objednávku bývalého vedenia MPRV SR.

„Priame platby podporujú príjmy poľnohospodárov, čím ich udržujú v poľnohospodárskej výrobe a motivujú neodísť z vidieka do miest. Intervenčná stratégia uvažuje so stropovaním priamych platieb podľa návrhu Európskej komisie. Zohľadnením osobných nákladov sa zabezpečí stropovanie len fariem, ktoré majú nízku zamestnanosť,“ uvádza intervenčná stratégia bývalého vedenia MPRV.

V priebehu roka a výmeny vedenia ministerstva došlo k nečakanej zmene terminológie. Pokiaľ ministerstvo pod vedením Gabriely Matečnej hovorilo o stropovaní priamych platieb so započítaním osobných nákladov, tak agrorezort pod vedením Jána Mičovského uvádza degresivitu platieb so započítaním osobných nákladov.

Stropovanie v roku 2021 bude, ale vlastne nebude

Započítanie mzdových nákladov nie je pritom vôbec jednoduché. V plnej nahote nás o tom presvedčilo vedenie agrorezortu v ostatnom polroku. Ján Mičovský, v posledný septembrový deň uviedol, že stropovanie priamych platieb nastane už od roku 2021.

„Ideme to robiť trošku na kolene. Ideme do rizika s tým, že to možno budeme robiť aj zle, aj voči Európskej komisii sa budeme musieť zodpovedať, ale robiť to ideme,“ vysvetľoval vtedy Andrej Gajdoš, štátny tajomník agrorezortu v súvislosti so stropovaním.

Andrej Gajdoš vtedy uviedol, že započítanie mzdových nákladov skrýva mnoho neznámych. Napríklad započítanie miezd manažmentu alebo vyňatie služieb, ktoré poľnohospodárskemu subjektu realizujú dodávateľsky.

Stropovanie nakoniec dopadlo tak, že minister v závere februára, akoby mimochodom, na tlačovej konferencii na otázku euractiv.sk uviedol, že „stropovanie priamych platieb tento rok nebude.“

„Nedokážeme započítať mzdy do stropovania. Mysleli sme, že bude stačiť čestné prehlásenie poľnohospodára, ktorý uvedie, koľko miezd minul na produktívnu poľnohospodársku výrobu a koľko na režijné náklady,“ odpovedal minister na doplňujúcu otázku poľnoinfo.sk.

Degresivita, no opäť so mzdovými nákladmi?

Ak ministerstvo nedokázalo započítať mzdové náklady do stropovania, tak je pochopiteľné, že si v aktuálnom návrhu intervenčnej stratégie našlo alternatívu v podobe degresivity priamych platieb. Aj keď na jedinom mieste v dokumente ubezpečuje, že so započítaním osobných nákladov.

„MPRV SR plánuje uplatniť degresivitu pri základnej  podpore príjmu a to v nasledovných hladinách. O 25 percent pri tranži od 60 tisíc eur. O 35 percent pri tranži od sumy 150 tisíc eur. O 55 percent pri tranži od sumy 250 tisíc eur. O 85 percent pri tranži od sumy 450 tisíc eur,“ uvádza intervenčná stratégia z dielne aktuálneho vedenia MPRV SR.

Tento spôsob hovorí o tom, že ak podnik bude poberať podporu BISS (bývalý SAPS), tak nad sumu 60 tisíc eur bude podpora, až do 150 tisíc eur, krátená o štvrtinu. Ak presiahne 150 tisíc eur, tak uvedená suma nad, bude krátená ďalšími 35-percentami a tak ďalej.

Navrhnuté nastavenie prudkého znižovania priamych platieb (ak by nedošlo k započítaniu mzdových nákladov) je ale tak výrazné, že sa fatálnym spôsobom môže dotknúť tých, ktorí zamestnávajú. Zo snahy podporiť špeciálnu rastlinnú produkciu, či živočíšnu výrobu, sa tak môže stať presný opak.

Sledovať ministerstvo

Aby k tomu nedošlo, je potrebné dôkladne sledovať, či ministerstvo vôbec dokáže nastaviť odpočítanie mzdových nákladov tak, aby boli podporení aktívni poľnohospodári. Ak k tomu nedôjde, nastane katastrofa v podobe uplatnenia významnej degresivity priamych platieb bez započítania mzdových nákladov. Tí, čo zamestnávajú a orientujú sa napríklad na živočíšnu výrobu, budú v oveľa horšej situácii, ako tí, ktorí majú štruktúru výroby ohlodanú na holú kosť spôsobom, že plnia len kritéria na čerpanie jednotnej platby na plochu.

Je potrebné začať pracovať na tom, aby sa nezopakovalo fiasko, keď MPRV ani za polroka nedokázalo nastaviť a odkomunikovať s Bruselom mzdové náklady tak, aby minister splnil slovo, ktoré v septembri 2020 dal. Nastavenie stropovania, či degresivity, bez započítania mzdových nákladov, by bolo pre slovenské poľnohospodárstvo katastrofou.