Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Európska únia Z domova

Intervenčná stratégia. Situácia je oveľa vážnejšia, ako sa minulý týždeň zdalo

Intervenčná stratégia. Situácia je oveľa vážnejšia, ako sa minulý týždeň zdalo

Stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie je pre vedenie ministerstva pôdohospodárstva úhlavným nepriateľom. Presviedča nás o tom od svojho nástupu. Príkladov je mnoho. Takmer na poslednú chvíľu realizovaný presun medzi piliermi, dodatky k zmluvám so Slovenským pozemkovým fondom alebo zavedenie redistributívnej platby spojené s denným žonglovaním rôznych čísel, ktoré mali vyjadrovať premyslenú a analýzami podloženú podporu poľnohospodárov. Najnovším prírastkom v rade ohrození stability poľnohospodárskych podnikov je intervenčná stratégia, ako základný prvok strategického plánu. Tá sa v minulom týždni objavila na webe agroministerstva.

Stropovanie či degresivita, obe so započítaním miezd

Stropovanie, či podľa terminológie v aktuálnej stratégii, degresivita priamych platieb, sa môže stať obrovským problémom pre mnohých poľnohospodárov. V intervenčnej stratégii je pritom časť, ktorá by poľnohospodárov mala upokojovať.

„Priame platby podporujú príjmy poľnohospodárov, čím ich udržujú v poľnohospodárskej výrobe a motivujú neodísť z vidieka do miest. Intervenčná stratégia uvažuje s degresivitou priamych platieb so zohľadnením osobných nákladov, čím zvýhodní firmy s vyššou mierou zamestnanosti,“ uvádza aktuálny dokument MPRV.

Citovaná časť aktuálnej verzie intervenčnej stratégie ani neskrýva, že jej inšpiráciou bola stratégia Jána Pokrivčáka, profesora nitrianskej poľnohospodárskej univerzity. Ten ju vypracoval na objednávku bývalého vedenia MPRV SR.

„Priame platby podporujú príjmy poľnohospodárov, čím ich udržujú v poľnohospodárskej výrobe a motivujú neodísť z vidieka do miest. Intervenčná stratégia uvažuje so stropovaním priamych platieb podľa návrhu Európskej komisie. Zohľadnením osobných nákladov sa zabezpečí stropovanie len fariem, ktoré majú nízku zamestnanosť,“ uvádza intervenčná stratégia bývalého vedenia MPRV.

V priebehu roka a výmeny vedenia ministerstva došlo k nečakanej zmene terminológie. Pokiaľ ministerstvo pod vedením Gabriely Matečnej hovorilo o stropovaní priamych platieb so započítaním osobných nákladov, tak agrorezort pod vedením Jána Mičovského uvádza degresivitu platieb so započítaním osobných nákladov.

Stropovanie v roku 2021 bude, ale vlastne nebude

Započítanie mzdových nákladov nie je pritom vôbec jednoduché. V plnej nahote nás o tom presvedčilo vedenie agrorezortu v ostatnom polroku. Ján Mičovský, v posledný septembrový deň uviedol, že stropovanie priamych platieb nastane už od roku 2021.

„Ideme to robiť trošku na kolene. Ideme do rizika s tým, že to možno budeme robiť aj zle, aj voči Európskej komisii sa budeme musieť zodpovedať, ale robiť to ideme,“ vysvetľoval vtedy Andrej Gajdoš, štátny tajomník agrorezortu v súvislosti so stropovaním.

Andrej Gajdoš vtedy uviedol, že započítanie mzdových nákladov skrýva mnoho neznámych. Napríklad započítanie miezd manažmentu alebo vyňatie služieb, ktoré poľnohospodárskemu subjektu realizujú dodávateľsky.

Stropovanie nakoniec dopadlo tak, že minister v závere februára, akoby mimochodom, na tlačovej konferencii na otázku euractiv.sk uviedol, že „stropovanie priamych platieb tento rok nebude.“

Nedokážeme započítať mzdy do stropovania. Mysleli sme, že bude stačiť čestné prehlásenie poľnohospodára, ktorý uvedie, koľko miezd minul na produktívnu poľnohospodársku výrobu a koľko na režijné náklady,“ odpovedal minister na doplňujúcu otázku poľnoinfo.sk.

Degresivita, no opäť so mzdovými nákladmi?

Ak ministerstvo nedokázalo započítať mzdové náklady do stropovania, tak je pochopiteľné, že si v aktuálnom návrhu intervenčnej stratégie našlo alternatívu v podobe degresivity priamych platieb. Aj keď na jedinom mieste v dokumente ubezpečuje, že so započítaním osobných nákladov.

„MPRV SR plánuje uplatniť degresivitu pri základnej  podpore príjmu a to v nasledovných hladinách. O 25 percent pri tranži od 60 tisíc eur. O 35 percent pri tranži od sumy 150 tisíc eur. O 55 percent pri tranži od sumy 250 tisíc eur. O 85 percent pri tranži od sumy 450 tisíc eur,“ uvádza intervenčná stratégia z dielne aktuálneho vedenia MPRV SR.

Tento spôsob hovorí o tom, že ak podnik bude poberať podporu BISS (bývalý SAPS), tak nad sumu 60 tisíc eur bude podpora, až do 150 tisíc eur, krátená o štvrtinu. Ak presiahne 150 tisíc eur, tak uvedená suma nad, bude krátená ďalšími 35-percentami a tak ďalej.

Navrhnuté nastavenie prudkého znižovania priamych platieb (ak by nedošlo k započítaniu mzdových nákladov) je ale tak výrazné, že sa fatálnym spôsobom môže dotknúť tých, ktorí zamestnávajú. Zo snahy podporiť špeciálnu rastlinnú produkciu, či živočíšnu výrobu, sa tak môže stať presný opak.

Sledovať ministerstvo

Aby k tomu nedošlo, je potrebné dôkladne sledovať, či ministerstvo vôbec dokáže nastaviť odpočítanie mzdových nákladov tak, aby boli podporení aktívni poľnohospodári. Ak k tomu nedôjde, nastane katastrofa v podobe uplatnenia významnej degresivity priamych platieb bez započítania mzdových nákladov. Tí, čo zamestnávajú a orientujú sa napríklad na živočíšnu výrobu, budú v oveľa horšej situácii, ako tí, ktorí majú štruktúru výroby ohlodanú na holú kosť spôsobom, že plnia len kritéria na čerpanie jednotnej platby na plochu.

Je potrebné začať pracovať na tom, aby sa nezopakovalo fiasko, keď MPRV ani za polroka nedokázalo nastaviť a odkomunikovať s Bruselom mzdové náklady tak, aby minister splnil slovo, ktoré v septembri 2020 dal. Nastavenie stropovania, či degresivity, bez započítania mzdových nákladov, by bolo pre slovenské poľnohospodárstvo katastrofou.

Podporte tvorbu kvalitného obsahu na Poľnoinfo.sk v roku 2021

Podporte tvorbu kvalitného obsahu na Poľnoinfo.sk v roku 2021. Aj platba od našich čitateľov nám pomôže v rozšírení poskytovania pôvodných informácií a otváraní aktuálnych tém. Navyše, získate aktuálny newsletter na rok 2021 s výberom najzaujímavejších článkov, ktorý je určený exkluzívne iba pre podporovateľov portálu poľnoinfo.sk.

Podporte Poľnoinfo.sk hneď teraz jednoduchou jednorazovou platbou kartou

Daňový doklad vám zašleme poštou okamžite po administrácii platby. Exkluzívny newsletter vám budeme zasielať na mail, ktorý ste uviedli v platobných údajoch.

Powered by Stripe Stripe PCI Stripe PSD2 EÚ Stripe AICPA SOC Stripe E-Money EÚ

Platba kartou je zabezpečená službou Stripe, ktorá používa to najmodernejšie zabezpečenie a spĺňa všetky náležitosti finančnej inštitúcie fungujúcej v Európskej únii: vlastní EÚ licenciu E-Money License, má certifikát PCI DSS Level 1 a spĺňa požiadavky PSD2 and Strong Customer Authentication (SCA), SSAE18/SOC 1 typ 1 a typ 2, a SSAE18/SOC 2 typ 1 a typ 2.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1557 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlas
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Realista
Realista
7. apríla 2021 7:18

Zaujímavý je i návrh zachovať degresivitu (“po slovensky” zastropovania ANC) napr. nad 450 ha 13% krátenie…..
Ale čo, na to sme si už zvykli, tak načo to meniť a nasmerovať podporu načo je určená, (samozrejme ak tam chceme zachovať poľnohospodársku krajinu a nie premenu na les resp. zmenu biotopov…)