Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.

„Tu vidíte dvadsaťpäť hektárové pole osiate jarným jačmeňom, ktorý sa ukazoval veľmi pekne. Očakávali sme úrodu päť a pol tony z hektára. Avšak postupne sme zisťovali, že budúcu úrodu nám začínajú likvidovať hraboše. Aj sme sa snažili zasiahnuť a v súlade s pravidlami sme aplikovali do nôr prípravky proti hrabošom, no nepomohlo to. Tu je výsledok – po tomto poli skutočne neprešiel kombajn, ale zlikvidovali ho hraboše. Len tu je škoda minimálne za 25 tisíc eur,“ predstavil jednu z najpostihnutejších parciel Robert Kovács zo spoločnosti Kovacs Agro, ktorá hospodári v okolí Želiezoviec v levickom okrese.

Menej ako tona z hektára

Pre vysoké škody sa poľnohospodár z okresu Levice rozhodol na pole kombajny ani neposlať. Náklady na zožatie by sa nevyplatili, keďže tržby by boli minimálne. Hraboše prítomným účastníkom dnešného brífingu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory prebiehali pomedzi nohy aj počas rozhovoru s novinármi. Dotknutí pestovatelia demonštrovali prítomným žurnalistom škody, ktoré malé zvieratá zastúpené v obrovských kolóniách spôsobili.

„My sme už na jeseň minulého roka bohužiaľ avizovali, že žatva v roku 2024 môže byť postihnutá práve hrabošom. Vykazovali nám to naše vnútorné štatistiky a aj informácie z akademickej obce. Pravdou je, že nie že by sme tento problém podcenili, ale nečakali sme, že to môže dopadnúť až takto katastrofálne,“ dodal Andrej Gajdoš, predseda SPPK.

Zatiaľ čo spomínanú parcelu sa miestny poľnohospodár rozhodol ani nekosiť, tie susedné zožali. Straty sa potvrdili aj tam.

„Tu povyše sme mali 30 hektárov ozimného jačmeňa, ktorý sme skosili. Dúfali sme, že tam bude nejaká úroda. Bola. Nižšia ako jedna tona z hektára, pritom sme očakávali sedem ton. Čiže asi 200 – 220 ton ozimného jačmeňa na osivárske účely bolo zlikvidovaných,“ hovorí Kovács a pokračuje. „Za vaším chrbtom sme mali ozimnú pšenicu, ktorá nám dala tri a pol tony z hektára. Pre porovnanie – na poliach na druhej strane Hrona, kde hraboše nie sú pre vysoké spodné vody, sme kosili okolo 7 ton z hektára. Takže len tu na týchto troch blokoch sa škoda pohybuje na úrovni okolo 70 tisíc eur.“

Škody rastú každým dňom

Podľa komory sa škody vyskytujú v mnohých regiónoch Slovenska, hoci práve oblasti Levíc spolu s Nitrou, Hlohovcom či Trnavou patria medzi najviac postihnuté. Straty nateraz podľa aktuálneho monitoringu dosahujú 13 a pol milióna eur, čo je už viac, ako polovica z celej vlaňajšej sezóny. Predpokladá sa, že ešte budú výrazne rásť.

„Zima bola veľmi mierna, čiže toto nám nepomohlo. Prívalové dažde nám zdecimovali úrodu, obilie poľahlo, bolo aj zničené, ale nory to nevytopilo, hlodavec to prežil a pácha škody ďalej,“ dodal Gajdoš.

V nitrianskom regióne nateraz evidujú straty spôsobené hrabošom na úrovni asi 3 milióny eur. Do monitoringu sa však zapojila len asi tretina tamojších podnikov, reálne číslo teda bude zrejme vyššie.

„Biopásy sme zakladali už na jeseň roku 2022, keďže v ďalšom roku sme mali tento systém už plniť. Teda v auguste budú dva roky, čo bude na niektorých biopásoch pôda nepohnutá. Kalamitný výskyt je najväčší práve na týchto dvojročných biopásoch,“ skonštatoval Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva Devio v Nových Sadoch (okres Nitra).

Na mnohých biopásoch pretrváva aj problém s burinami a inváznymi rastlinami.

„Keby som mal na poli pred štyrmi rokmi hento, čo tam je teraz, tak prepustím agronóma. A to každý z nás,“ dodal Robert Kovács na margo biopásov.

Treba zmenu aj výnimky

Pre vzniknutú situáciu prichádza Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora s návrhom niekoľkých opatrení, ktoré podľa nich treba podniknúť, aby sa situácia neopakovala. Vo vzťahu k biopásom navrhuje zmenu v systéme ich obhospodarovania, či úplné zrušenie povinnosti ich vytvárať.

„Buď absolútna zmena biopásov a ich preklasifikovanie na úhor, ale úhor taký, do ktorého budeme môcť vstupovať podľa požiadaviek vegetácie alebo nejaký rozumný manažment biopásov. To znamená, že do tých biopásov budeme môcť vstupovať, keď získame podozrenie, že sa v nich množia hraboše, či možnosť ich každoročne preorať a zakladať na inom mieste. To samozrejme bude asi znamenať vyššie finančné požiadavky na danú ekoschému. Avšak to je už na debate medzi nami a ministerstvom a medzi ministerstvom a Európskou komisiou,“ vysvetlil Gajdoš.

Ďalšou podmienkou je aj dôsledné monitorovanie situácie zo strany úradov, teda aby situáciu v biopásoch a na úhorovaných plochách zhodnotil Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.

„Ak chcem pred Eurokomisiou apelovať nejakými dátami a dosiahnuť úspech, potrebujeme domácu autoritu. To by mohlo priniesť kompletné zmonitorovanie škôd ÚKSÚP-om. No a z krátkodobého hľadiska tiež potrebujeme, aby nám dalo naše ministerstvo výnimku z tzv. GAEC 6, ktorý hovorí o tom, že poľnohospodárska pôda musí byť na 80 percent pokrytá v termíne od 1. júna do konca októbra. My tieto polia nemôžeme nechať teraz so strniskom, my to musíme proste preorať alebo aspoň pokypriť. Musíme zničiť nory, aby sa nám takáto katastrofa neopakovala aj na budúci rok,“ dodal Gajdoš.

Monitoring ako základ

Aj podľa informácií samotných poľnohospodárov ministerstvo pôdohospodárstva monitoring škôd a výskytu hrabošov cez Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky už spustilo. Teraz je na samotných agropodnikoch, aby sa do neho prihlásili.

„Chcel by som vyzvať všetkých našich kolegov – poľnohospodárov, aby sa vo väčšej miere zapájali do monitoringu, pretože tie podniky, ktoré sa už zapojili, v týchto dňoch pracovníci ÚKSÚP-u prednostne obchádzajú. Konkrétne na našom družstve bol pracovník včera. Môžem povedať, že poctivo chodil po parcelách skoro celý deň. Neviem, koľko pracovníkov je celkovo takto v teréne, ale ten monitoring istotne nejaký čas potrvá,“ vysvetlil Igor Jakubička z PD Devio Nové Sady.

Poľnohospodári pritom potvrdili, že ich cieľom nie je získať odškodnenie za daný stav, cieľom je v prvom rade zmena v systéme. Tá by mala smerovať aj k menšej administratívnej záťaži. Napríklad v súčasnosti legislatíva umožňuje vstup a skoršie pokosenie biopásov v prípade výskytu neželaných rastlín za podmienky, že poľnohospodár danú lokalitu zdokumentuje cez geotagované fotografie odovzdané Pôdohospodárskej platobnej agentúre. V tomto smere si samotná komora vie predstaviť väčšie ústupky.

„Chceme to čo najmenej administratívne náročné. Takto musíte prísť, musíte to nafotiť, poslať do určitej doby na agentúru, ak zmeškáte jeden – dva dni, už je kosba neoprávnená a prichádzate o dotáciu, respektíve máte tam sankciu. My musíme zosúladiť prax s byrokraciou. Nedávno sme boli v uliciach práve kvôli byrokracii a môžem povedať, čo sa týka nálady v Európe, bol som v Bruseli pred pár týždňami a sú také, že na jeseň sa plánujú ďalšie protesty, pretože ústupky, ktoré sa urobili, sú nedostatočné. Nikto predsa nebude kosiť biopás, lebo nemá čo robiť. Biopásov je kvantum na poliach a ja ako poľnohospodár sa buď starám o pôdu, alebo plním sny a predstavy ministerstva a agentúry,“ uzavrel Gajdoš.