Zadajte hľadaný výraz

Branding Ematech 2020-07 LEFT
Branding Ematech 2020-07 RIGHT
Branding Ematech 2020-07 TOP
Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Desiatky miliónov do ošípaných, hydiny alebo zeleniny môžu zmazať stomiliónové saldá

Desiatky miliónov do ošípaných, hydiny alebo zeleniny môžu zmazať stomiliónové saldá

Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú pripravení prejsť ku konkrétnym činom pri napĺňaní potravinovej sebestačnosti štátu. Najmä v období koronavírusovej krízy to znie ako výborný signál pre spotrebiteľskú verejnosť.

Čo na to sociológovia?

Ak Slovensko dávajú svetové média za príklad disciplinovaného plnenia opatrení nariadených štátom v zamedzení šírenia COVID-19, tak sociológovia vzápätí dodávajú, že dôvody takéhoto správania občanov je potrebné vidieť v strachu zo stavu slovenského zdravotníctva. Každý obyvateľ hľadal možnosti, ako čo najlepšie ochrániť seba a svoju rodinu. Sprievodným javom tohto pudu sebazáchovy bolo, že z pultov obchodov zmizli dezinfekčné prípravky alebo ochranné rúška.

Slovenským špecifikom však bolo, že občania sa predzásobili aj potravinami, čo sme v iných  európskych krajinách takmer nevideli. Z pultov obchodných reťazcov začala miznúť múka, cestoviny, výrobky konzervárenského priemyslu a o niekoľko dní neskôr aj droždie. Akoby sociológia popísali tento jav? Obavy verejnosti zo stavu nášho poľnohospodárstva a schopnosti zabezpečiť pre spotrebiteľov dostatok potravín? Možno.

Pravdepodobne časť spotrebiteľskej verejnosti mala zafixovaný aj prepočet, ktorý len niekoľko mesiacov pred koronavírusovou krízou pripravili zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vtedy informovali, že cez pracovný deň sa na Slovensko musí doviezť 700 kamiónov potravín zo zahraničia, aby naši občania nehladovali.

Dovoz stále rastie

„Dnes to už nie je pravda. Za prvé tri mesiace tohto roka k nám v priemere muselo prísť viac ako 820 kamiónov potravín denne,“ uviedol Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Dochádza tak ešte k zhoršeniu rekordného rozdielu medzi vývozom a dovozom potravín, ktorý sme dosiahli v minulom roku. Vtedy saldo presiahlo 1,8 miliardy eur. V tejto sume dovážame na Slovensko prostredníctvom potravín aj ľudskú prácu spojenú so mzdami, daňami a odvodmi zaplatenými za zamestnancov v krajine pôvodu potravinárskych výrobkov. Zahraničiu nákupom ich potravín prispievame aj na obrobený a diverzifikovaný vidiek.

„Táto vláda a toto vedenie ministerstva za tento stav nemôže. Nemôžeme ale pripustiť stav, aby nedošlo k zmene nastavenia systému. Slovenskí poľnohospodári chcú byť sebestační v základných komoditách ako sú mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, ovocie, zelenina alebo pekárenské výrobky,“ vymenúva Emil Macho.

Z hľadiska dovozu živočíšnych komodít najvyššie položky tvorí bravčové mäso v hodnote 300 miliónov eur, syry a tvarohy za takmer 190 miliónov a hydinové mäso za sumu prevyšujúcu 170 miliónov. Pri rastlinných komoditách bol dovoz zemiakov v sume 35 miliónov eur a koreňovej zeleniny za 30 miliónov eur. Pekárenských výrobkov sa vlani na Slovensko doviezlo za 210 miliónov eur.

Naši susedia našli odberateľa potravín

Prekvapujúce je, že nás agropotravinárskou produkciou nezasypávajú štáty západnej Európy, ale naši priami susedia s ustálenými agrárnymi politikami, ktorí zväčša vzišli z podobných podmienok ako aj my.

„Za prvé štyri mesiace roka 2020 sa k nám najviac potravín doviezlo z Českej republiky v hodnote 430 miliónov eur. Na druhom mieste je Poľsko s dovozom v hodnote 189 miliónov eur a Maďarsko so 133 miliónmi eur,“ hovorí Emil Macho.

Pri mliečnych  výrobkoch došlo medziročne taktiež k prehĺbeniu negatívneho salda a to za štyri mesiace o takmer 10 miliónov eur na 102 miliónov eur. Najviac sa na tejto položke podieľajú syry a maslo.

„Česká republika má štátnu pomoc do agropotravinárskeho sektora vo výške 160 miliónov eur a v Bruseli notifikovaných 20 podporných schém. Napríklad len do prvovýroby a spracovania mlieka ide 25 miliónov eur rozdelených na školské mlieko vo výške 10 miliónov eur a Q CZ vo výške 15 miliónov eur. U nás to je 1,3 milióna eur do školského mlieka,“ porovnáva Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Slovensko má podľa Miroslava Štefčeka, podpredsedu SPPK, notifikované len tri schémy štátnej  pomoci a aj pri nich je momentálne neistota, ako budú v najbližších mesiacoch vyplácané.

„Medzi poľnohospodármi a potravinármi je nervozita. Sme v polovici roka a nevieme nič o nastavení podmienok pre tento rok,“ uviedol Miroslav Štefček.

Nie len sebestačnosť ale aj bezpečnosť

Poľnohospodári ponúkajú zvyšovanie potravinovej sebestačnosti prostredníctvom nárastu štátnej pomoci. Najmä výrobnými cenami dnes nevedia konkurovať lepšie dotovaným kolegom zo štátov Vyšehradskej štvorky.

„Kuracie rezne alebo bravčové karé náš prvovýrobca a spracovateľ dodajú na trh za 3,5 eura. Kuracie rezne z Rumunska alebo Poľska sú už na pulte za 2,8 eur. Pokiaľ ten rozdiel nezačneme riešiť prostredníctvom národných politík a nepodporíme poľnohospodárov legislatívne a zdrojovo, tak naše deti budú jesť v školských jedálňach stále najmä hydinové mäso z dovozu,“ myslí si Emil Macho.

Dovozy hydinového mäsa majú pritom, podľa Únie hydinárov Slovenska, negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť Slovenska.

„Skutočnosť, že zo zahraničia sa na Slovensko dováža nekvalitné hydinové mäso, sa potvrdilo aj kontrolami Štátnej veterinárnej a potravinovej správy vykonanými počas mesiacov apríl, máj a jún. Kontroly opätovne potvrdili, že lacné hydinové mäso dovážané na naše územie je nevyhovujúce, keď z trhu bolo stiahnutých až 8 výrobkov z Poľska,“ uviedol Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Skutočne zelené je vyrobené doma

Ako chcú slovenskí poľnohospodári a potravinári zvrátiť nepriaznivý stav? Vymeniť stomiliónové saldá v zahraničnoobchodnej bilancii chcú dosiahnuť cez milióny vložené do štátnej pomoci. Vedeniu štátu pritom sľubujú, že neprerobí. Ak do poľnohospodárstva vloží milióny eur, vráti sa to v podobe rozvoja agrosektora, ktorý nie je tak náchylný na krízy, ako napríklad automotive. Poľnohospodári sľubujú zvyšovanie zamestnanosti, rozvoj nových spracovateľských prevádzok a zvýšenie pridanej hodnoty.

„Už podpora 10-12 miliónov eur ročne pri bravčovom mäse, 10-12 miliónov eur pri hydinovom mäse alebo 15-miliónov eur ročne pri zelenine nám zabezpečí postupné zvyšovanie potravinovej sebestačnosti. Do desiatich rokov sa vieme dostať na 60 – 70 percent,“ hovorí Emil Macho.

Podpredseda komory a liptovský družstevník Štefček hovorí, že sú ministerstvu pripravení pomôcť pri predkladaní návrhov na notifikáciu štátnych podpôr do Bruselu.

„Nevymýšľajme nič nové. Okolité štáty s ktorými sme v úzkom kontakte to majú spracované. Systémy sú vymyslené. Prispôsobme ich Slovensku, predložme do Bruselu na schválenie a nalejme do systému prostriedky. Keď to funguje u našich susedov, prečo by to nefungovalo u nás? Naše výsledky nie sú horšie ako v Poľsku, Českej republike alebo v Maďarsku. Výrazne horšia je však stabilita podnikateľského prostredia a nerovnosť podpôr,“ uzatvára Miroslav Štefček.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

blank

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1574 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

2 komentáre

  1. blank
    J.B.
    23. júna 2020

    Chovám 70 ks HD a 30 ošípaných a deklaroval som si pre tento rok 22 ha na priame platby no bohužiaľ ešte aj tam mam križovanie na 2 ha pritom ma križuje SHR ktorý má násobne väčšiu výmeru ale tržby nula. Celý system je bohužiaľ zlý a veľa krát nespravodlivý dlhé roky to tak je a nikto to nerieši, však načo niečo produkovať, prídu priame platby a bez starosti je zarobené .

    Odpovedať
  2. blank
    Robert Dohál
    23. júna 2020

    No len pomaly Juraj s tými slovenskými špecifikami.
    Moja Hanka 11. 03. :
    „V HOFER-i vo Viedni ani múka, ani cestoviny, ani toaleťák, zelenina, vajcia, ovocie,…….. Všetko prázdne regale. To som naposledy videla za totáča.“
    Vy ste tam Juraj neboli ? To je ale divné, keď viete, že takýto stav bol iba na Slovensku. Hovorme si pravdu !
    Tak to „říkal předseda“ Macho nedávno.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.