Počas Ovenálií zavítali do obce Východná (okr. Liptovský Mikuláš) tisícky návštevníkov. Tamojší amfiteáter bol dejiskom celoslovenských ovčiarskych slávností, ktoré priniesli skvelý gastronomický zážitok, ukážky ľudových remesiel či atraktívne súťaže spojené s tradíciu ovčiarstva. Ženy ťahali syrové nite a chlapi strihali ovce. Cieľom podujatia je šírenie dobrého mena ovčiarov na Slovensku a poukázanie na skutočnosť, že doma si vieme vyrobiť kvalitné potraviny z ovčieho mlieka či jahňaciny.

Potravinová sebestačnosť

“Propagácia, reklama a šírenie dobrého mena ovčiarov,” tak v skratke opísal podujatie Slavomír Reľovský zo Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Vo Východnej sa v polovici júna premlelo vyše desať tisíc návštevníkov. Počas Ovenálií chovatelia prezentovali svoje zvieratá, ale aj domáce produkty z ovčieho mlieka či jahňacinu.

„Chceli by sme sa viac dostať do povedomia, aké kvalitné potraviny si dokážeme vyrobiť u nás na Slovensku. A dostatočné množstvo,“ doplnil S. Reľovský.

Jedným dychom však dodal, že bez pomoci spotrebiteľov sa k potravinovej sebestačnosti nedostaneme. Prezentované produkty hodnotila nielen verejnosť, ale aj 35-členná odborná porota. Zhodnotili, že najlepším výrobcom syra s najchutnejšími výrobkami sa stal tridsiatnik Ľuboš Bulovský z Turca.

Strihanie oviec

Ovenálie oprášili aj staré ovčiarske tradície, ako ukážky spracovania vlny či strihanie oviec.

„Môj otec strihal ovce celý život a ja som toto remeslo zdedil po ňom. Strihaniu oviec sa venujem 18 rokov. Fígeľ je v tom, že barana alebo ovcu je treba dobre zafixovať. V našich podmienkach sa chovajú dlhovlnné plemená, tie striháme dva razy ročne, v lete a v zime. V zime je vlna hustejšia a tak sa lepšie strihá. Hlavne ovce musia byť pekné okrúhle – dobre vypasené, vtedy sa aj dobre strihajú,“ podelil sa o svoje skúsenosti Ján Kopčák z obce Koláčkov (okr. Stará Ľubovňa), ktorý kedysi ostrihal aj 180 oviec za deň.

Dva roky už nestrihá, roboty ubúdalo. Navyše to bola sezónna práca, preto skončil. V súčasnosti sa strihaniu oviec venuje už len okrajovo.

„Človeka to baví, ale vyžiť z toho sa dnes nedá,“ okomentoval Kopčák.

Pravidelné strihanie je, podľa iného strihača, nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o ovce a ide o istú formu hygieny.

„Boli tu už politici, ktorí sľúbili, že strihanie oviec bude hradiť štát, ale sľuby sa nenaplnili,“ doplnil strihač.

Vlna ostáva gazdovi, čo je v súčasnosti problém, lebo je o ňu minimálny záujem.

Majstrovstvá Slovenska v ťahaní syrovej nite

Ani ženy sa nečinne neprizerali. Ich čas prišiel so zahájením Majstrovstiev Slovenska v ťahaní syrovej nite.

„Každá súťažiaca dostala kilový bochník syra a úlohou bolo naťahať, čo najrýchlejšie, čo najviac metrov nite. Tieto dve veličiny sa skombinujú a určia víťazku,“ vysvetlil pravidlá František Pitoňák, rozhodca.

V každom z troch kôl 13. ročníka majstrovstiev predviedli svoju zručnosť tri súťažiace. Úspešnou semifinalistkou bola Mária Kvôpková zo Zázrivej, ktorá v porovnaní so súperkami nebola najrýchlejšia, ale zato jej niť bola najdlhšia. Poradilo sa jej naťahať 77 metrov dlhú syrovú niť za niečo vyše 12 minút. Prihlásila sa len zo zvedavosti, bola to jej prvá súťaž.

„Pochádzam z hornej Oravy, ale vydala som sa do Zázrivej, kde som sa to naučila od manželovej sestry. Syr sme museli najskôr postrúhať a vyhniesť z neho syrové cesto. No a potom, potrebujete horúcu vodu, aby cesto bolo poddajné a ľahko sa ťahalo. Túhe cesto by sa trhalo,“ vysvetľuje víťazka semifinále, ktorá dlhší súťažný čas vtipne okomentovala slovami: „Ja som dôchodkyňa, ja mám čas.“

Len pre doplnenie, rekord v ťahaní syrovej nite drží Jana Mesiarová s neuveriteľnou dĺžkou 196,5 metrov.

Bačovský riad

V amfiteátri sa okrem gastronómie prezentovali aj ľudoví umelci, keramikári, spracovatelia vlny, kože, módni tvorcovia aj rezbári – na žiadnom salaši predsa nemohli chýbať bačovské riady.

Hádam najznámejší bol črpák. Drevená nádobka s uchom a vsadeným dnom, ktorá sa používala na salašoch na pitie vody, žinčice, mlieka či ako odmerka. Väčšie črpáky slúžili na dojenie. Ich praktické využite zmizlo súčasne s tradíciou pastierstva. Uchovali sa len vďaka ľudovým umelcom.

„Črpáky sa pôvodne vyrábali zo svoru – materiálu, ktorý vytvorí jedľa alebo smrek počas svojho života. Tento dlhodobý proces trvá aj tridsať rokov, počas ktorého vzniká. Svor je veľmi vzácny a treba ho vedieť hľadať. Keď bača videl, že sa svor niekde začína tvoriť, rýchlo ho zamaskoval a náleziská prezradil len svojmu synovi alebo vnukovi,“ priblížil Slavomír Albert Havran, ľudový rezbár, ktorý okrem črpákov predával aj odlievaky, gelety alebo pastierske tašky.

Celoslovenské Ovenálie dopadli nad očakávania organizátorov, vystavujúcich chovateľov a výrobcov, remeselníkov aj návštevníkov tohto pre Východnú už tradičného podujatia.