Keď občianske združenie Iniciatíva poľnohospodárov informovalo o zamýšľanom proteste, ako jeden z hlavných dôvodov uviedlo, že slovenskí poľnohospodári sú utláčaní. Členovia organizácie na spoločnom stretnutí s policajným prezidentom hovorili o násilnej smrti roľníka Vladimíra Rybára. Aktuálne vydanie týždenníka Plus 7 dní informuje, že protestujúci roľníci smrť hospodára zo Šamorína pravdepodobne využili k svojim vlastným cieľom a propagačným účelom.
Zákon, podľa ktorého začali vznikať jednotné roľnícke družstvá, schválili v Československu pred 70 rokmi, konkrétne 23.2.1949. Družstvá vo svete aj u nás fungovali už aj predtým. Nová legislatíva do ich fungovania priniesla nové podmienky pravidlá – vrátane osevných postupov, znárodnenia, kolektivizácie aj zániku súkromného hospodárenia.
Slovenské poľnohospodárstvo má problém. Ak by sme mysleli že len jeden, boli by sme príliš optimistickí. Mohli by sme začať nevydarenou transformáciou poľnohospodárskych družstiev, pokračovať rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom a výpočet by mohla uzavrieť pomyselná špička pyramídy - neustály pokles potravinovej sebestačnosti. Menované problémy nevznikli dnes, alebo pred niekoľkými rokmi. Sú dôsledkom vývoja spoločnosti a rezortu za ostatných minimálne sedemdesiat rokov. Rezort od druhej svetovej vojny zažíva zásadné obraty v smerovaní.
Protestujúci, ktorí prišli na poľnohospodárskych strojoch do Bratislavy a ktorí dostali od premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) pozvanie na rokovanie vlády, nezastupujú záujmy farmárov, ale vlastné ciele. Uviedla to šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (SNS) v stredu pred rokovaním vlády s tým, že to vníma ako politickú akciu opozície.
Keď Jano Huba začínal s organizovaním súťaže NAJ AGRO dievča a chlapec, problém s nedostatkom pracovnej sily nebol v poľnohospodárskych subjektoch tak vypuklý, ako dnes. Chýbajú traktoristi, ošetrovatelia dobytka, zootechnici, alebo agronómovia. Dostať žiakov základných škôl na strednú odbornú školu poľnohospodárskeho zamerania sa zdá ako nadľudský výkon. Vybavenie škôl je zväčša mizerné a imidž poľnohospodárstva dostáva každý rokom viac zabrať.
Už v prvom roku po Novembri Alexander Ťapaj vedel, že sa chce živiť hospodárením na vlastnej pôde. Dohodol sa s družstvom v Žemberovciach na vyčlenení 24-hektárov rodinnej pôdy. Najskôr na skúšku, aby vedel, či ho gazdovanie uživí. Dnes hospodári spolu so synom Michalom na 160-hektároch poľnohospodárskej pôdy a zdalo by sa, že vzťahy medzi súkromným roľníkom a družstvom nebudú ideálne. V okrese Levice to ale funguje inak.
Slovenskí mliekari sa zrejme čoskoro opäť pridajú k väčšine svojich európskych kolegov, ktorí môžu svoje produkty exportovať na čínsky trh. Ešte v decembri Slovensko navštívila čínska delegácia, ktorá si prezrela mliečne farmy aj samotné mliekarenské podniky. Išlo o jeden z posledných krokov potrebných pre získanie certifikácie na export.
Všetky podomácky vyrobené traktory, vlečky či iné doma upravené stroje už musia prejsť technickými kontrolami – v opačnom prípade prídu o pridelenú C-značku. Tie sa na Slovensku vydávajú už od roku 2013. Zatiaľ čo v minulosti na ich získanie stačil stručný opis vozidla a tri fotografie predložené na polícii, po novom už odborníci musia posúdiť aj stav týchto zariadení.
Najkomentovanejšie za 7 dní