Zadajte hľadaný výraz

Ceny komodít Z domova

Aktuálne o svetovom hlade, biopalivách a cenách komodít

Aktuálne o svetovom hlade, biopalivách a cenách komodít
insert_photopolnoinfo.sk

Počas Svetového dňa potravín predniesla Mária Kadlečíková, riaditeľka regionálneho úradu OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pre Európu a strednú Áziu referát, z ktorého by bola škoda vytrhávať z kontextu dve, tri vety do samotného článku. Preto sa redakcia polnoinfo.sk rozhodla, že spomínané vystúpenie, ktoré Mária Kadlečíková hovorila bez papiera prepíšeme a poskytne Vám ho v mierne skrátenej verzii. Naliehavosť a aktuálnosť témy si to priam vyžadujú.

Vážený pán štátny tajomník, vážený pán riaditeľ Agroinštitútu, vážené dámy, vážení páni

Počet hladujúcich významne stúpol
Nie je mi zrejme dopriaté, aby som mohla začať s ľahkosťou hovoriť o oslavách Svetového dňa potravín. Je tomu tak aj preto, že pani Ludvighová, moderátorka panelovej diskusie začala so slovami, že pred rokom bolo na svete 852 miliónov ľudí trpiacich hladom. Dnes je ich už 923 miliónov. Za týmto stavom môžeme vidieť vysoké ceny poľnohospodárskych komodít a tým aj základných potravín. Tie začali rásť v máji 2007 v dôsledku predpokladu nízkej úrody. Vzostup cien bol v niektorých prípadoch až o sto percent a pri ryži, to bolo úplne nepochopiteľné, vzrástla cena jednej tony z dvesto na deväťsto dolárov. Tieto ceny na jednej strane poľnohospodárom pomáhali, pretože mohli byť nádejou aj vzhľadom k tomu, že mnohí, najmä z chudobnejších štátov sveta žijú len z poľnohospodárstva a nové prostriedky mohli znamenať impulz pre budovanie infraštruktúry. Pravda je ale taká, že súčasne s rastom cien potravín, rástli aj ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby.
Súčasný stav je nebezpečný, pretože vstupy vzrástli, ale ceny poľnohospodárskych komodít sa znížili a sú na úrovni približne 25 percent nad úrovňou cien apríla 2007. V súčasnosti neočakávame, že ceny budú klesať ešte nižšie. Naopak predpokladáme, že ceny môžu práve v budúcom roku výrazne rásť a to aj v dôsledku súčasnej finančnej krízy.

Nízke investície do poľnohospodárstva
V roku 1996 prijal summit predstaviteľov 180 štátov vyhlásenie, že do roku 2015 sa počet hladujúcich zníži o polovici na 412 miliónov ľudí. Sme nesmierne ďaleko od tohto čísla. Z dôvodu nedostatočných investícii do poľnohospodárstva nasledoval summit v roku 2002. Aby sme znížili počet hladujúcich o polovicu, mali sme do poľnohospodárstva rozvojových krajín investovať 24 miliárd dolárov a vyriešiť problémy najmä vo vzťahu k zavlažovaniu a skladovaniu komodít.
Druhou otázkou je aj to, že keď sa v roku 2002 vyhlásil program boja proti hladu, nikto ho z politikov nebral vážne. Tí, ktorí mali rozhodovať o tom, kde sa presmerujú výdavky štátneho rozpočtu , uprednostňovali mnohokrát v rámci oficialnej rozvojovéj pomoci ,rôzne imaginárne ciele, ale rozhodne nie vstupy do poľnohospodárskej výroby.
Ak sa teda spýtame, či sa dalo zabrániť tomu, čo sa dnes deje, odpoveď znie áno. Dalo sa to predpokladať a vidieť už koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. FAO na to už vtedy upozorňovalo.
Vlani v decembri sme spustili program: „FAO iniciativa proti vysokym cenam potravin“ za 1,7 miliardy dolárov. Oslovili sme donorské krajiny, aby sme dostali prostriedky na to, aby sa vôbec založila úroda pre rok 2009. Vďaka tejto pomoci sme zabezpečili, že v 53 krajinách môžeme očakávať, že úroda bude aj v nasledujúcom roku.

Klimatické zmeny musíme prijať

Vo vzťahu ku klimatickým zmenám treba priznať, že majú ohromný vplyv na poľnohospodársku výrobu, na potravinovú bezpečnosť, ale treba sa s nimi naučiť žiť. Na tom nedokážeme nič zmeniť, iba ak by sme vo vede objavili niečo, čím by sme dokázali zabrániť emisiám. Ale to by musel byť výsledok, ktorý by premenil všetky doterajšie hodnoty, ktoré poznáme. Aj z tohto dôvodu stojí za to investovať do vedy. Keď dnes hovoríme o tom, že klimatické zmeny prichádzajú, my sa na ne musíme pripraviť. Zároveň sa zamýšľame aj nad tým, čo s bioenergiou.

Hlad vo svete versus biopalivá

Tu je niekoľko otázok a ťažko asi budeme vysvetľovať ľuďom, ktorí trpia hladom, že v roku 2006 sme investovali 10 až 11 miliárd dolárov na to, aby sa 100 miliónov ton obilnín premenilo na biopalivá. Ťažko budeme vysvetľovať aj to, že na podpory poľnohospodárstva vo vyspelých krajinách vyčleňujeme ročne 378 miliárd dolárov a my sme nevedeli nájsť 24 miliárd na investície do rozvojových krajín. Niekto môže povedať, nás to nezaujíma, je to ďaleko, sú to ich problémy, ich lídri musia byť zodpovední za súčasný stav. Je to ale aj náš problém, pretože, ak si myslíme, že to nebude mať na nás vplyv, tak sa mýlime. Tí ľudia, ak tam nebudú vedieť prežiť, tak sa pohnú a pohnú sa do rozvinutejších krajín a teda aj k nám.
Myslím si, že ak by sme dokázali zastaviť vojnové konflikty, ktoré akosi pribúdajú, tak by o polovicu ľudí menej hladovalo. Hladný človek je nespokojný a začína byť aj agresívny a to potom vedie aj k tým problémom, ktoré nepatria medzi pýchu ľudstva – vojny, občianske konflikty.
Platí ale to, čo hovoríme už 10 – 15 rokov. My ľudí v rozvojových krajinách musíme „naučiť loviť ryby a nie im ich dávať“. V týchto krajinách sú totiž mnohokrát ohromné rezervy v distribúcii potravín. Vieme, že potravín by bolo na svete aj dostatok, najdrahšie sú ale pohonné hmoty, ktorými sa potraviny musia dopraviť na miesta potravinových kríz.. Stále častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že ceny potravín boli vysoké zo špekulatívnych dôvodov. Do istej miery je to pravda. A to je najmä otázka toho, že keď je drahá ropa ,tak potom prečo by mali byť lacné poľnohospodárske plodiny, ktoré využívame na výrobu biopalív?

Potenciál tkvie aj za hranicami
Keď berieme do ruky každodenný chlieb, pomyslime si, čo by sme mohli spraviť, predovšetkým aby sa neplytvalo potravinami. Mali by sme zmeniť aj náš prístup k rozvojovým krajinám, ktoré pre nás môžu byť vynikajúcimi obchodnými partnermi. Musíme ale dodať, že žiadna z týchto krajín nás nebude očakávať s otvorenou náručou. Veľký potenciál vidíme v krajinách ako je Ukrajina, Rusko a Kazachstan. V týchto štátoch sa nachádza 23 miliónov hektárov pôdy ležiacej, po transformácií poľnohospodárstva, ľadom. Ak by sme dokázali do výroby vrátiť len 15 miliónov hektárov, tak tieto tri krajiny dokážu zabezpečiť takú produkciu obilnín, ako štáty Európskej únie.
Včera /16. októbra/ som bola veľmi milo prekvapená, keď som sa dozvedela, že svätý otec sa zúčastnil hlavných osláv FAO v Ríme. Tým dal najavo, že súčasný problém je nesmierne dôležitý aj v kombinácií s finančnou krízou, ktorá sa tu objavila. To znamená zastavuje sa trh, nie sú finančné prostriedky, neposkytujú sa úvery a poľnohospodári očakávajú, že ceny sa budú zvyšovať. Tiež by som chcela poznamenať, že toto nie je žiadna grécka tragédia, kde bohovia rozhodujú o osudoch ľudí a ľudia nemôžu nič spraviť. Sú to ľudia, ktorí pôsobia v politike a závisia od nich rozhodnutia, čo dosiahnuť smerom k investíciám do poľnohospodárstva a do poľnohospodárskej vedy a výskumu. Či už vo vyspelých častiach sveta, alebo v menej vyspelých krajinách.
Na krásne slová už nie je čas. Treba pristúpiť k riešeniu problémov.
Ďakujem za pozornosť.

Poznámka: referát bol redakčne krátený a autorizovaný.

Autor článku: prepis redakcie polnoinfo.sk
Zdroj obrázku: polnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments