Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Aby cukrovarnícke kotly nevychladli, vstúpili Dubničania do porastov prv!

Aby cukrovarnícke kotly nevychladli, vstúpili Dubničania do porastov prv!

Prelom septembra a októbra priniesol Slovensku bohaté zrážky. Trvali niekoľko dní a takmer úplne prerušili práce na poliach. Do porastu by sa neponáhľali ani v Poľnohospodárskom družstve v Dubnici nad Váhom, keby neďalekému cukrovaru v Trenčianskej Teplej nehrozilo prerušenie výroby. Cukrovarníkom sa zmenšovala zásoba a nová repa za brány spracovateľa neprichádzala. Šesťdesiat milimetrov zrážok, ktoré padli pár dní predtým, boli značnou prekážkou v pokračovaní zberu u mnohých subjektov.

V Dubnici nad Váhom tiež pršalo. Tamojšie štrkovo-pieskové pôdy v bezprostrednej blízkosti Váhu ale pôsobia ako drenáž. Pokiaľ v suchších rokoch sú zásadnou prekážkou pre nadpriemerné úrody, v tento rok cukrovarníkom pomohli. Do porastu sa dalo vstúpiť do dvoch dní od výdatného dažďa.

Aby cukrovar nemusel prerušiť výrobu a odstaviť cukrovarnícke kotly, začali v Dubnici s vyorávaním repy asi o týždeň skôr, ako plánovali. V posledný septembrový večer nasadili prvý vyorávač, ku ktorému sa ráno pridal ďalší. Repa sa rýchlo hromadila na okraji parcely a teleskopický manipulátor ju nakladal na korby automobilov, ktoré prichádzali z cukrovaru v pravidelnom takte.

Asi 65 ton z hektára

Pri pohľade na prácu dobre zorganizovaného zberu predseda družstva Anton Rebro povedal, že repa vyzerá krajšie ako vlani.

„Je vyrovnanejšia aj väčšia,“ hovorí.

Minulý rok ich nepotešila. Dosiahli najslabšiu úrodu za osem rokov, ktorá len mierne prevýšila päťdesiat ton z hektára. Aj napriek podporám tak dosiahli pri jej pestovaní stratu.

„Tento rok to zatiaľ vyzerá, že priemernými úrodami prekročíme 65 ton z hektára. To je vzhľadom na naše pôdy a podmienky, priaznivý výsledok,“ hovorí Anton Rebro, predseda družstva.

Repa na ich polia patrí. Jeden z dvoch slovenských cukrovarov majú na dohľad a jej pestovaniu sa venujú aj podniky na okolí. Zdalo by sa, že aj repné rezky, ktoré prichádzajú z cukrovaru naspäť k pestovateľom, sú vítanou časťou kŕmnej dávky. V Dubnici to tak nie je.

„Rezkami už dva roky hovädzí dobytok nekŕmime. Výživár, s ktorým konzultujeme kŕmnu dávku, nám ich vyradil,“ povedal Anton Rebro.

Zo 7100 na 8500 litrov

Zmena prístupu k chovu hovädzieho dobytka prišla v pravý čas. Výsledky z produkcie surového kravského mlieka boli slabé a tak aj motivácia na zmenu veľká. Preto návrhy dlhoročného odborníka na zlepšenie kŕmenia realizujú bez výhrad.

V prvom rade chceli zvýšiť obsah tuku a bielkovín v mlieku a až následne zlepšovať úžitkovosť. Pokiaľ pred zmenami prístupu dosahovali priemernú  úžitkovosť 7100 litrov mlieka na dojnicu a rok, tak minuloročnú kontrolu úžitkovosti  uzavreli na čísle 8500 litrov mlieka. Obsah tuku a bielkovín taktiež prevyšuje požiadavky regionálneho odberateľa, čo v minulosti nie vždy spĺňali.

„Tá hlavná zmena v prístupe k produkcii mlieka nastala v kŕmení. Kŕmne dávky sa stanovujú na základe rozboru objemových krmovín. Podľa ich kvality sa stanoví dávka premixov a na základe toho sa dopĺňa  aj naše jadrové krmivo,“ vysvetľuje Anton Rebro.

Vďaka poctivému prístupu a pravidelnému rannému vyhodnocovaniu zostatku krmiva po večernom kŕmení, dokázali znížiť objem jadrového krmiva z 8 na 5,5 kilogramu na kus pri najvýkonnejších dojniciach.

„Prináša to samé benefity, ale musíte mať stopercentnú disciplínu. Už niekoľko rokov prekrižujeme slovenský strakatý na červený holstein a preto veríme, že úžitkovosť pôjde ešte vyššie,“ dúfa Anton Rebro.

Z hľadiska životných podmienok zvierat došlo k razantnému zlepšeniu v roku 2008. Vtedy prešla mliečna farma v Klobušiciach, kde je sústredený chov dojníc, najväčšou rekonštrukciou. Dnes uzatvárajú ďalšie investičné aktivity, ktoré z dlhodobého hľadiska ovplyvnia produkciu mlieka.

Komplexne rekonštruovali pôrodňu, kde zostali len pôvodné steny. Doplnili zvinovacie plachty, obložili kŕmne stoly, doplnili nové hradenie, napájanie, osvetlenie a vymenili strechu. Zmeny sa dotkli aj odchovu teliatok. Nad búdami vybudovali strechu a tak do výbehov pred búdami už neprší a tak sa pracuje lepšie aj ošetrovateľkám. Poslednou v tomto roku realizovanou investíciou bola výstavba spevnenej plochy určenej pre senážne vaky. Celkovo investovali 300 tisíc eur aj za prispenia eurofondov.

„Hľadáme všetky možnosti, ako zlepšiť podmienky zvierat. Zvýšiť počty hovädzieho dobytka nie je zatiaľ z kapacitných  dôvodov možné. Aj keď by sa naši kolegovia vedeli postarať aj o viac zvierat, sme obmedzení priestormi. Efektívnosť a ekonomiku tak musíme zlepšiť najmä cez nárast úžitkovosti a nie počty zvierat,“ uzatvára Anton Rebro.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1551 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments