Aj v septembri, v čase výstavy Agrokomplex, teploty prekračovali tridsiatky a pripomenuli návštevníkom, aké to mali toto leto poľnohospodári zložité. U chovateľov mäsového dobytka sa nadmieru suché a horúce počasie podpísalo na úbytku pastvy a znížení úrody sena, čo sa už aj premietlo do zvýšeného počtu porážok na bitúnkoch a zníženia ceny jatočného hovädzieho.

Horšie ako SLAK

„Minulý rok bola slintačka a krívačka (SLAK) a mysleli sme si, že nič horšie nás nemôže postihnúť. Ale potom prišiel rok 2026. Už v máji, keď býva najbohatšia pastva, mnohí chovatelia zvieratá nevyháňali alebo boli nútení prikrmovať ich. Táto situácia pokračuje prakticky dodnes,“ uviedol Ivan Nemčovský, výkonný riaditeľ ZCHMD.

Isté regionálne rozdiely na Slovensku boli – severnejšie, najmä horské a podhorské pasienky, napríklad na Orave, mali vlahy o niečo viac. Ale juh stredného a západného Slovenska – to bola podľa Nemčovského „vyprahnutá púšť“. Chovatelia boli nútení skrmovať rezervy a nové seno, ak sa im nejaké podarilo nakosiť. Už teraz vedia, že na zimu im seno nebude stačiť.

„Sena a krmovín je nedostatok v celej strednej Európe. Postihlo to Maďarsko, Poľsko, Rakúsko i Česko. Niektorí chovatelia reagujú tak, že znižujú stavy. Vidíme to na realizačnej cene jatočných zvierat. Dochádza k jej poklesu, pretože na bitúnkoch stúpa počet porážok,“ opisuje Ivan Nemčovský.

Ďalšia komodita klesá na cene

Oproti chovateľom mliečneho dobytka a ošípaných mali chovatelia mäsového dobytka donedávna tú výhodu, že ceny hovädzieho mäsa mali skôr stúpajúci trend. Minulý rok ceny výraznejšie stúpli a ešte aj začiatkom tohto roka sa držali vysoko, pričom ceny mlieka a bravčového mäsa vtedy už niekoľko mesiacov po sebe prudko klesali. No v máji sa pozitívne trendy obrátili aj tu. Prvý októbrový týždeň podľa údajov Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) klesla medziročne jatočná cena býkov vo všetkých kategóriách, o 4,4 až 10,8 percenta (podľa kategórie).

„My, ktorí máme býkov vo výkrmne, sme ten zástav nakúpili draho. Keď v období výkrmu takto prudko klesne cena, za tých desať mesiacov, čo toho býka kŕmime, ideme na nulu alebo do straty. Keď bude cena zástavu vysoká a cena jatočných býkov bude klesať, ľudia sa budú ďalej zbavovať dobytka,“ povedala pre poľnoinfo.sk Lea Javoreková z farmy Bully, členka predsedníctva ZCHMD.

Prehliadka plemenných chovov

Na Agrokomplexe v ohradách spokojne odpočívali veľké i malé plemená pôvodom prakticky z celého sveta od Ameriky až po Japonsko. Medzi nimi texaský longhorn s impozantným telom aj rohami i malý bielo-čierno strakatý zebu, čo je akýsi poník medzi dobytkom. Aj prémiový wagyu so súmerným svalnatým telom, škótske plemená galloway alebo highland a mnohé ďalšie. V Salóne hospodárskych zvierat ich ZCHMD predstavil 19 plemien z chovov na Slovensku.

„Tento rok sme poňali výstavu Agrokomplex tak, že ukážeme všetky plemená chované na Slovensku. V súčasnosti máme uznaných 19 šľachtiteľských štatútov, z ktorých nám prichádza dobytok do chovov. Takže chovatelia alebo záujemcovia o chov mohli vidieť celý rad plemien a vybrať si podľa toho, aké má kto chovateľské podmienky,“ hovorí Ivan Nemčovský.

Na tom, aký dobytok si zvoliť, sa podieľa viacero faktorov – počasie, svahovitosť terénu, veľkosť pastvy, očakávania chovateľa.

„Vidíte tu dobytok, ktorý má veľmi vysokú konverziu krmiva. Potom je tu akýsi mercedes medzi plemenami, ktorý potrebuje intenzívne a veľmi špecifické kŕmenie. Každý chovateľ si tu mohol pozrieť, čo by mohol potenciálne chovať a čo by dokázal vo svojich podmienkach nachovať,“ dodáva.

Vyrástli prakticky bez podpory

Až do 90. rokov minulého storočia sa na Slovensku choval najmä mliečny alebo kombinovaný mliečno-mäsový dobytok, špeciálne mäsové plemená tu prakticky neboli. Za 35 rokov sa chov mäsových plemien rozrástol na perspektívne odvetvie s 75 tisícami kusov dobytka a 2 200 chovateľmi.

„Tento sektor bol veľmi málo podporovaný, napriek tomu dokázal svoju životaschopnosť a odolnosť v trhových podmienkach. Okrem toho, že produkuje mäso, plní dobytok aj ekologickú úlohu, pomáha udržiavať trávne porasty, ktorých výmera na Slovensku od roku 2017 klesla z 830-tisíc na 520-tisíc hektárov,“ povedal Nemčovský.

Slovensko v aktuálnom strategickom pláne nemá viazané platby na výkrm dobytka ani na dojčiace kravy, chovateľ dostáva podporu na základe výmery trvalých trávnych porastov, spôsobu hospodárenia na nich a miery zaťaženosti. Výnimku tvorí prechodná vnútroštátna platba pre dojčiace kravy, ktorá minulý rok predstavovala 23,76 eura na každú podporenú kravu. Po minuloročnej modifikácii Strategického plánu sa môžu chovatelia mäsového dobytka, ktorí hospodária podľa zásad ekologického poľnohospodárstva, uchádzať o novú schému podpory pre chov zvierat v ekologickom poľnohospodárstve, kde je pre tento rok výška alokácie na dojčiace kravy 300 eur na dobytčiu jednotku.

Približne 60 percent chovov je podľa Ivana Nemčovského v ekologickom režime a zvyšných 40 percent v podstate dodržiava rovnaké zásady chovu, ale hlavne kvôli byrokratickej záťaži to robí bez oficiálneho ekologického štatútu. Chovateľom v ekológii pomohla tento rok aj výnimka, že mohli v čase sucha nakupovať objemové krmivá aj z konvenčných chovov.

Mohli by sme byť sebestační v hovädzom mäse

Spotreba hovädzieho mäsa na Slovensku je dlhodobo okolo päť až šesť kilogramov na osobu, no z toho 3,5 kila dovážame zo zahraničia. Pritom vyvážame zvieratá ako zástavový dobytok na výkrm, napríklad do Turecka, a to približne vo veku ôsmich mesiacov a s priemernou hmotnosťou 250 kilogramov.

„Keby sa nastavil dotačný systém na výkrm, vedeli by sme cez naše dojčiace kravy zabezpečiť aj tých 3,5 kilogramu na osobu. Dobytok, ktorý sa vyváža ako zástavový na výkrm, by potom ostal doma. Lebo keď nákupca v zahraničí preplatí ten zástav, chovateľ bude rozmýšľať ako podnikateľ a predá býka do zahraničia. Čiže bolo by potrebné nastaviť to celé tak, aby dobytok zostával tu, v prijateľných podmienkach pre chovateľov a mohol končiť na stole slovenských zákazníkov,“ hovorí výkonný riaditeľ ZCHMD.

Pastva je čoraz menej výdatná

Tento rok sucho výrazne postihlo pastevný chov a chovatelia si uvedomujú, že sa to môže pravidelne vracať. Výdatnosť i výmery pastvy môžu byť ohrozené, jadrové krmoviny drahé. V hre sú alternatívy k tradičnej pastve – silážna kukurica, cirok, sudánska tráva… Na druhej strane premena ornej pôdy na pastvu sa ukazuje ako rozumné riešenie tam, kde nie je dostupná závlaha a bez nej sa nedá nič dopestovať, to je však otázka budúcnosti. Je však pravdepodobné, že bude na mieste zamyslieť sa nad tým, koľko dobytka pastva na Slovensku uživí. V súčasnosti je minimálna zaťaženosť 0,25 dobytčej jednotky na hektár potrebná na to, aby mohol chovateľ dostávať podporu, čo predstavuje 4 hektáre na jednu kravu.

„Určiť vývoj zaťaženosti v týchto klimatických podmienkach je veľmi ťažké. Ale už to nie sú také jednoduché počty ako voľakedy, keď sme mali kravu a teľa na hektár. Dnes to podľa výskumov Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra NPPC vychádza až štyri hektáre na kravu a teľa a tomu by mali byť prispôsobené aj tie podmienky dotačných stimulov. Keby mal trend zvyšovania zaťaženosti pokračovať, farmár nedokáže za tých podmienok dobytok nachovať,“ dodáva výkonný riaditeľ ZCHMD.