Na suchej, vyprahnutej pôde, ktorej tento rok oproti dlhodobému normálu chýba 180 mm zrážok, sa uskutočnil Deň poľa kukurice v Seliciach. Tamojší poľnohospodári zo spoločnosti AGRO Divízia Selice (okres Šaľa) očakávajú podpriemerné úrody na úrovni do štyroch ton z hektára. Optimistickí nie sú ani kolegovia z ďalších regiónov.

„Aktuálne je na Slovensku pozberaných približne 20 percent plôch kukurice na zrno,“ informoval Mikuláš Wagner, predseda Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice.

Prvé výsledky už majú napríklad poľnohospodári z juhu Slovenska.

„U nás sa kukurica každoročne pestuje približne na 12-tisíc hektároch. Aktuálne je pozberaných asi 60 percent plôch. Priemernú úrodu zrnovej kukurice máme hlásenú na úrovni 4 tony z hektára a pri silážnej kukurici dosahuje 18 až 19 ton hmoty z hektára,“ informuje Ladislav Borovszký, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Galante.

Juh to schytal

Kukuricu zatiaľ nekosia v hostiteľskom podniku podujatia v Seliciach, kde očakávajú, že sa do porastu pustia budúci týždeň. V rozhodujúcej fáze im padlo 27 mm zrážok a tak veria, že sa dostanú z hľadiska priemerných úrod na úroveň štyroch ton z hektára. Pre subjekt, kde dlhodobo nebol problém dosiahnuť 10 ton z hektára ide o slabú náplasť.

Aj štyri tony sú číslo, ktoré v neďalekom Palárikove, z dôvodu absencie zrážok, zatiaľ dosiahnuť nedokážu. Medzi rečou to v kolektíve viacerých poľnohospodárov spomenie Róbert Židuliak, jeden z konateľov spoločnosti Agrodružstvo TP, kde už stihli pokosiť tisíc hektárov kukurice. Doterajšia priemerka je na úrovni 2,5 tony z hektára.

Využiť zimnú vlahu

Na sever od Šale sa na kosbu ešte len chystajú. Agronóm Miroslav Šoka z Poľnohospodárskeho družstva Čakajovce a Drážovce, ktoré hospodári severne od Nitry, hodnotí, že porasty kukurice na ich výmere 130 hektárov vyzerajú o niečo lepšie ako v Seliciach.

„Ešte sme nezačali kosiť, no očakávame, že by sme sa snáď mohli dostať do intervalu 4 až 7 ton z hektára. Lepšie porasty sú po pšenici, horšie po cukrovej repe. Trochu nám pomohlo, že sme kukurice vysiali v čase, keď ešte vedeli využiť zimnú vlahu a porast vzišiel rovnomerne,“ uvažuje Miroslav Šoka.

Schopnosť reagovať na meniace sa podmienky pestovania bude rozhodujúca pre udržanie kukurice na slovenských poliach. Priemerné úrody kukurice a slnečnice sa v mnohých oblastiach priblížili a rozdiel medzi komoditami dosahuje len stovky kilogramov z hektára.

„Na výkyv počasia, aký zažívame tento rok, keď je v mnohých oblastiach deficit vlahy enormný a úhrn zrážok dosiahol len 25 až 30 percent priemeru sa dá pripraviť len ťažko. Kukurica potrebuje vlahu. Na niektorých fórach už padli návrhy, že by možno pomohla aj skoršia sejba, čo by zabezpečilo lepšie využitie vlahy,“ hovorí Mikuláš Wagner.

Slovensko sa podľa Wagnera po rokoch stane dovozcom kukurice, keďže jej výroba nebude pokrývať ani potreby domáceho spracovateľského priemyslu či kŕmneho fondu.

Zo zrnovej na silážnu

„Niektorí poľnohospodári v regióne Nitry, keď videli, aká je situácia s kukuricou, tak ju radšej ponúkli podnikom so živočíšnou výrobou a tak, kukuricu určenú na zrno predali rovno na koreni ako kukuricu na siláž. Pri konečnej bilancii bude teda zaujímavý údaj, koľko pôvodne zrnovej kukurice bude preklasifikovanej na silážnu,“ upozorňuje Eva Baková, riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre.

Na tento postup poukázal aj člen predstavenstva SPPK Martin Švajda, ktorý pôsobí ako predseda RPPK Trenčín.

„Výnosy silážnej kukurice v našom regióne sú od 18 do 28 ton a veľa pôvodne zrnovej kukurice skončilo v siláži,“ upozornil.

Samotná siláž však nedosahuje parametre, ktoré by poľnohospodári očakávali. Chýba jej výživová hodnota. Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady, ktorý si pravidelne dáva robiť rozbory siláže, mal v rukách len deň staré čísla.

„Ak pred rokom sme mali škroby v siláži na úrovni 38 až 42 percent, tak tento rok nám vyšli 20 percent. Siláž nebude mať takú výživovú hodnotu, akú by mala mať, a preto budeme musieť kŕmiť viac,“ hovorí Igor Jakubička.

Alternatíva pre kŕmenie

Na tento stav sa už poľnohospodári naprieč južným Slovenskom pripravujú a aby pád úžitkovosti, ktorý môže z dôvodu nekvalitného tohtoročného krmiva nastať, bol čo najmenší, mnohí zvýšia výmery raže či ozimného jačmeňa siateho na zeleno. Hneď v prvých jarných týždňoch tak obilninu pokosia a pripravia čerstvé senáže pre potreby hovädzieho dobytka.

Otázka je, v akej kondícii bude následne vysiata plodina. Ako upozornili viacerí poľnohospodári, práve tohtoročné kukurice siate po raži na zeleno sú aktuálne v najhoršom stave, keďže nedokázali využiť jarnú vlahu tak, ako kukurice vysiate pár týždňov predtým. Všetko však záleží na pestovateľskom ročníku a ten budúci môže byť z hľadiska vlahy úplne iný.

Kukurica patrí medzi plodiny, ktoré najviac postihlo aktuálne počasie. Dalibor Bán z Agra poisťovne zároveň upozorňuje, že kukurica je v ich portfóliu aj najčastejšie poistenou plodinou proti suchu.

„Proti suchu sa poisťuje približne 10 až 15 percent poľnohospodárov. Najčastejšie si pritom poisťujú kukuricu, tá tvorí približne 75 percent všetkých poistení plodín proti suchu. Keďže pri posudzovaní nároku na poistné plnenie sledujeme iba zrážky a teploty, s výplatou poistného plnenia začíname už v najbližších dňoch,“ hovorí Dalibor Bán.

Zajtra uplynie presne mesiac od prísľubu vlády vyčleniť 30 miliónov eur na kompenzáciu škôd spôsobených suchom. Suma sa medzičasom zvýšila o ďalších 5 miliónov eur zo Zelenej nafty. Ani po mesiaci od ohlásenia podpory však poľnohospodári nemajú dispozícii kľúč, podľa ktorého sa budú peniaze určené na odškodnenie za sucho medzi podniky deliť.