Európska komisia je neoblomná a trvá na tom, aby boli pravidlá pre degresivitu a stropovanie priamych platieb zahrnuté do budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Čiastočne však mení pohľad na to, ako by sa mohli peniaze ušetrené pri platbách veľkým poľnohospodárskym podnikom využiť.

„Systém musí fungovať pre všetky regióny s odlišnou štruktúrou. Potrebujeme silné pravidlá ako základ SPP, ktoré plne odôvodnia jej významný rozpočet. Bude veľmi ťažké odôvodniť status quo alebo regresivitu, keď všetky politiky EÚ majú vykázať reformy a zjednodušenia, aby boli oprávnené na financovanie,“ uviedol európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen v pondelok na zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v Luxemburgu.

Komisár presviedčal členské štáty, že od nich bude závisieť, ako sa tieto peniaze využijú. Môžu sa vrátiť do rovnakého regiónu a dokonca ako investičná podpora aj rovnakým podnikom.

Vrátia sa vo forme investícií

„Môj dnešný odkaz je, že vy, členské štáty, budete vo veľkej miere rozhodovať o tom, ako sa využijú ušetrené peniaze. Na úrovni EÚ sa budú pravidlá regulovať v minimálnej miere. Všetko, čo ušetríte, ostane u vás v národnej obálke a môžete to využiť aj v rovnakom regióne. Tie členské štáty, ktoré budú chcieť tieto peniaze využiť na modernizáciu, zvýšenie konkurencieschopnosti a vytváranie pracovných miest na farmách, ich môžu použiť na cielené investície vrátane veľkých fariem,“ informoval Hansen.

Ako ďalšiu možnosť uviedol európsky komisár ekosystémové služby, ktoré môže členský štát podporiť taktiež v rovnakom regióne a v rovnakom podniku, ako dôjde ku kráteniu priamych platieb podľa pravidiel stropovania a degresivity.

Priame platby na pôdu by sa mali krátiť všetkým poľnohospodárskym podnikom, ktoré doteraz dostávali viac ako 100-tisíc eur. V budúcom programovom období bude táto čiastka stanovená ako strop. Platby sa však majú znižovať v určitom percentuálnom pomere všetkým farmám, ktoré by mali poberať viac ako 20-tisíc eur.

Stredoeurópsky trojlístok je zásadne proti

Viacerí ministri podporili myšlienku, aby bolo stropovanie dobrovoľné, čo Hansen odmietol. Najostrejšie sa voči tomuto opatreniu vyjadrilo Slovensko, Česko a Maďarsko, ale výhrady má aj Nemecko.

Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, ktorý na zasadaniach Agrifish viackrát vystúpil s kritikou degresivity a stropovania a varoval, že by boli pre Slovensko „likvidačné“, v pondelok v Luxemburgu na zasadaní chýbal.  V čase jej konania usporiadal v Bratislave tlačovú konferenciu o pripravovanom zákaze komerčných množiarní psov.

Podpora príjmu farmárov bola nosnou témou pondelkového zasadania, ktoré predstavovalo akúsi bodku za diskusiami o tejto téme. Cyperské predsedníctvo vyzvalo ministrov, aby sa vyjadrili k dvom otázkam – miere flexibility v určovaní podpory príjmu pre farmárov a otázke stropovania a degresivity. Upozornilo ministrov, že niekoľko prvkov navrhovaného rámca ešte nebolo uzavretých a ich názory môžu „poskytnúť usmernenia a prispieť k prebiehajúcemu procesu prípravy návrhu“.

Aj Hansen pripustil, že viaceré otázky ostávajú ešte otvorené. Oproti návrhu EK z novembra minulého roka sa ukazujú širšie možnosti implementácie pravidiel. Nie je napríklad zatiaľ jasné, či sa bude strop pre farmy určovať až po odrátaní nákladov na prácu, čo by zmiernilo dopad stropovania pre veľké podniky.

Slovensko na zasadaní v Luxemburgu zastupovala štátna tajomníčka MPRV SR Kristína Vavríková.

„Pravidlá SPP nesmú viesť k znevýhodneniu vybraných členských štátov alebo skupín poľnohospodárov. Vieme, že sa poľnohospodárske štruktúry v štátoch EÚ výrazne líšia. Niekde dominujú rodinné podniky, inde také, čo dosahujú viac ako 100 hektárov. Na Slovensku takéto podniky obhospodarujú viac ako 80 percent poľnohospodárskej pôdy. Naďalej sme presvedčení, že navrhovaný prístup nedostatočne zohľadňuje špecifiká členských štátov,“ uviedla Kristína Vavríková na plenárnom zasadaní.

Podľa jej slov by to znížilo investičnú kapacitu podnikov, spomalilo modernizáciu a oslabilo príspevok sektora k potravinovej bezpečnosti.

Rieši to nedostatok investícií v sektore

Práve týmto argumentom však oponoval Hansen, keď uviedol, že stropovanie a degresivita donútia veľké podniky investovať do modernizácie a konkurencieschopnosti. Mal by sa tak znížiť investičný deficit v sektore poľnohospodárstva, ktorý Európska investičná banka v roku 2022 odhadla na 62 miliárd eur. Je to však trochu zložitý spôsob ako donútiť podniky investovať do rozvoja – na jednej strane sa im príjmy krátia a na druhej strane sa vrátia inou cestou, ktorá si vyžaduje veľa byrokracie. V aktuálnom programovom období dostáva päť percent najväčších príjemcov SPP približne polovicu priamych platieb.

Východné Nemecko má rovnaký problém

Pokiaľ by sa k odporu trojice Česko – Slovensko – Maďarsko pridalo aj Nemecko, mohli by spoločne zablokovať prijatie legislatívneho návrhu o podpore príjmu pre poľnohospodárov kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ. Ich stanovisko zdieľajú východonemecké štáty, kde je štruktúra fariem veľmi podobná, prevažujú veľké.

„Musíme v Nemecku ešte podrobne diskutovať o tom, aký by mal strop vo výške 100-tisíc eur vplyv na historicky veľké podniky vo východnom Nemecku. Pre mňa je náročné až nemožné toto u nás presadiť,“ uviedol na plenárnom zasadaní Alois Rainer, nemecký federálny minister poľnohospodárstva, potravinárstva a regionálnej identity.

Znepokojený

Ministri sa venovali aj súčasnej geopolitickej situácii, ktorá sa dotýka európskych farmárov nárastom nákladov na energie a hnojivá. Vyzývali Komisiu, aby reagovala a poskytla farmárom okamžitú pomoc a istotu.

„Bez zásahu táto situácia predstavuje trvalé ohrozenie pre produkciu potravín, spotrebiteľov a stabilitu jednotného trhu. Musíme zaručiť, aby SPP naďalej dokázala plniť svoje ciele,“ informovala Maria Panayiotou, ministerka poľnohospodárska Cypru, predsedníckej krajiny v EÚ.

Aj Hansen pripustil vážnosť situácie a sľúbil farmárom opatrenia vo forme finančnej podpory aj regulačných úprav.

„Farmári si zaslúžia férové platby za svoju prácu. Teraz ich nedostávajú kvôli vysokým cenám energií a hnojív. Vezmime si napríklad pestovateľov obilnín. Majú vyššie náklady, ale nedostanú viac za svoje produkty, práca ich neuživí. Situácia je vážna a som veľmi znepokojený. Za každú cenu by som chcel zabrániť tomu, aby farmári prestali vyrábať svoje produkty a aby sme prichádzali o obrábanú pôdu,“ povedal Hansen na tlačovej konferencii.

Dodal, že aby sa zabezpečila produktivita a stabilita produkcie počas aktuálneho roka, EK pripraví v strednodobom horizonte opatrenia na podporu farmárov „čo do finančných prostriedkov aj z aspektu regulácií.“ Pripustil však, že nejde iba o krátkodobú krízu.

„Kríza nie je iba krátkodobá, jedná sa o štrukturálny problém. Potrebujeme strategickú autonómiu, väčšiu pružnosť a zároveň významnejšiu európsku zásobu hnojív. Čoskoro zverejníme Akčný plán pre hnojivá, ktorý bude obsahovať dlhodobé štrukturálne opatrenia,“ uviedol Hansen.

Tie by podľa neho mali znížiť závislosť EÚ od dovozu hnojív, podporiť ich domácu produkciu, zvýšiť efektivitu používania hnojív, podporiť biobázové a nízkouhlíkové zdroje a vybudovať alternatívy pre priemyselné hnojivá. Spomenul okrem iného recykláciu živín, biomateriálov a bioplynu, zhodnotenie digestátu a inovatívne technológie.