Cumlík, Shakira, Feriha či Neptún sú mená, ktoré dostali dojnice v Ostraticiach od manželov Ďurčekovcov. Spoločne tam pracujú sedem rokov ako dojiči, hoci pretým nemali skúsenosti so živočíšnou výrobou. Marián Ďurček viac ako desaťročie jazdil na kamióne a zvážal mlieko z fariem a jeho manželka sa živila šitím.

Ani jedna krava ma nevystresuje tak, ako ma vystresoval policajt

„Mať rád prírodu neznamená len vyjsť niekde na vŕšok a rozhliadať sa po krajine. Musíte ju vnímať so všetkým, čo k nej patrí. Aj so zvieratami. Vtedy vám takáto práca nemôže byť cudzia. Povedal som si: prečo to neskúsiť? Ľudia sa tu majú dobre, majú slušne zaplatené, nemajú stres. Oslovil som zootechnikov, či by sa nenašlo nejaké miesto. Nevedel som si predstaviť pracovať ako šofér kamiónu až do dôchodku,“ hovorí Marián Ďurček.

Keďže predchádzajúci manželský pár Laštíkovcov pracujúcich v dojárni odchádzal do dôchodku, Marián presvedčil svoju manželku, aby do toho išla spolu s ním. Po siedmich rokoch práce v PD Brezina Pravotice (okres Bánovce nad Bebravou) neľutujú. Najmä Marián vyzdvihuje jednu vec.

„Ani jedna krava ma nevystresuje tak, ako ma vystresoval policajt na ceste, keď som jazdil kamiónom,“ smeje sa Marián Ďurček.

Občas akoby zabúdame na hodnotu vzdelania či dlhoročných skúseností a máme pocit, že nový pracovník, aj keď nadšený a motivovaný, vie po pár dňoch nahradiť odborníka. Nie je to tak a priznávajú to aj manželia Ďurčekovci. Hovoria, že až približne po roku sa stali plnohodnotnou súčasťou tímu živočíšnej výroby. Dnes je ich každodenný kontakt s dojnicami kľúčovou súčasťou úspechu ostratickej farmy dojníc, ktorá sa prejavila výrazným nárastom úžitkovosti.

„Nemôžete to brať len ako prácu vo fabrike za pásom. Ak vidíte problém a neriešite ho, zúročí sa vám to. Už o týždeň máte ešte väčší problém a oveľa viac práce. Zápal musíte riešiť hneď, len tak môžete dojnicu zachrániť,“ hovorí Marián Ďurček.

Miláčik nemusí byť len pes či mačka, ale aj kravička

Manželka Alena nehovorí veľa len do času, pokiaľ nepríde reč na to, či sa na chov pozerajú ako na anonymnú masu alebo ako na jednotlivé zvieratá. Vtedy začne vymenovávať. Shakira, pomenovanie získala dojnica, ktorá nezastane pred ničím a najmä nikým. Neptún zas väčšinou krúži okolo dojičov aj naháňača Stanislava Kasalu. Feriha je hrdá až pyšná. Dojnica pomenovaná podľa hrdinky tureckého seriálu vždy príde za dojičmi, jemne sa ich dotkne mulcom, no akonáhle ju chcú pohladiť, tak ustúpi. Presný opak je Cumlík. S ním sa Marián stretol hneď pri prvom dojení.

„Mladá, vystresovaná prvôstka chcela preskočiť zábrany a ujsť. S manželkou sme sa dohodli, že ja ju upokojím, kým ju podojí. Pozeral som na ňu, pohladil raz, druhý, tretíkrát, odvtedy vždy príde za mnou sa pohladiť,“ hovorí Marián Ďurček.

Zootechnička Veronika Mikolášová nás počas rozhovoru počúva a tak si v kancelárií, umiestnenej hneď vedľa dojárne, nájde informácie o Cumlíku v počítači. Presne vie, o ktorej dojnici hovoríme.

„Cumlík má evidenčné číslo 155 a aktuálnu úžitkovosť 26 litrov. Je v tretej laktácii,“ vymenúva telegraficky zootechnička.

Marián Ďurček sa presunul do kravína a niekoľko ráz zakričal jej meno. Krava na niekoľký pokus zareagovala zdvihnutím hlavy a Marián okamžite videl, že reagoval Cumlík.

„Miláčik nemusí byť len pes či mačka, ale aj kravička,“ hovorí.

Zavrite ma, vyhoďte ma, no Cumlíka niekto ukradol!

Všetko má svoj začiatok aj koniec. A síce najstaršia krava na ostratickej farme dojníc je momentálne v deviatej laktácii, no nie každá sa do tohto veku dostane. Ide skôr o výnimku. Dôležité je plnenie chovateľských cieľov, ktoré sú nastavené na minimálne 6-tisíc litrov mlieka za laktáciu.

„Už som aj tak uvažoval, že keby náhodou prišlo na Cumlíka zle, poprosím vedúceho, či by mi nedal nočnú strážnu službu. A ráno by bolo zle. Zavrite ma, vyhoďte ma, no Cumlíka niekto do rána ukradol!“ žartuje Marián Ďurček.

Často sa o ľuďoch v živočíšnej výrobe hovorí najmä vtedy, keď sa objavia negatívne prípady či zlyhania. Je správne, že sa na ne poukazuje, ale rovnako dôležité je hovoriť aj o pozitívnych príkladoch. Príbehy ľudí, ktorí ku zvieratám pristupujú s rešpektom, starostlivosťou a pokojom, by nemali zostať nepovšimnuté. Príbeh ľudí ako Marián a Alena Ďurčekovci by mal byť počuť častejšie, pretože sú dôkazom, že v kravíne môže byť viac rešpektu a pokoja než stresu.