Zemiaky majú svoj medzinárodný deň – pripadá na 30. máj. Tento deň vyhlásila Organizácia Spojených národov za medzinárodný deň zemiakov pred dvomi rokmi a prvýkrát sa oslavoval vlani. Cieľom je zvýšiť povedomie o význame zemiakov pre potravinovú bezpečnosť, výživu a udržateľný rozvoj.

Zemiaky sú tradičnou potravinou aj na Slovensku, rovnako tak sú tradičnou plodinou na našich poliach. Ich výmera je však výrazne nižšia než pred rokmi.

„Tento rok predpokladáme za SR výsadbu zemiakov na výmere 6 až 6,2 tisíc hektárov, čo je istá stabilizácia ich výmery,“ skonštatoval Peter Zubaľ, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakárov Slovenska.

Na obdobnej výmere sa u nás zemiaky pestovali aj vlani. Najnižšiu výmeru dosiahli v roku 2023, keď zberová plocha predstavovala len približne 5400 hektárov. V roku 1989 pritom mala až 55 tisíc hektárov.

„Treba však povedať, že rastú hektárové úrody,“ uviedol Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.

Mnoho dôvodov

Úroda zemiakov koncom 80. rokov dosahovala len 13,56 tony z hektára. V roku 2023, za ktorý je dostupná posledná zverejnená hodnota, bol podľa údajov zo Štatistického úradu SR výnos 25,02 tony z hektára. To čiastočne kompenzuje pokles pestovateľských plôch, hoci ho ani zďaleka úplne nenahrádza. Na Slovensku sme v uplynulých rokoch produkovali približne 130 až 150 tisíc ton zemiakov ročne. Spotreba sa pohybuje na úrovni okolo 300 tisíc ton ročne.

Pokles zberových plôch zemiakov má podľa pestovateľov opodstatnené dôvody.

„Medzi dôvody patria zahraničná konkurencia, vyššie hektárové úrody, lepšia technika na pestovanie, lepšie technológie na pozberové spracovanie či chýbajúca podpora,“ vymenoval Jozef Šumichrast niektoré z nich.

Poukázal na to, že zemiaky nie sú citlivou komoditou podporenou viazanými platbami v I. pilieri, ale len v rámci šetrných postupov.

„Ďalšie dôvody sú chýbajúce skladové priestory, najmä moderné s riadeným chladením, a potreba zavlažovania,“ dodal Šumichrast.

Podobne to vidí aj ďalší zväz združujúci zemiakárov.

„Dôvodov postupnej redukcie pestovateľských plôch zemiakov je viacero. V minulosti to boli hlavne dôvody ekonomické, keď tradiční pestovatelia na severe Slovenska nedokázali cenovo konkurovať lacným dovozom zo západnej Európy a Poľska. Ďalšími dôvodmi boli redukcia chovu ošípaných, ťažkosti v boji so zlodejmi zemiakov, vysoká energetická náročnosť na skladovacie kapacity a nutné vysoké investície do novej špeciálnej techniky pre pestovanie zemiakov,“ vyjadril sa Peter Zubaľ zo Zväzu zeleninárov a zemiakárov Slovenska.

Dominujú na juhu

Pre pestovanie zemiakov na Slovensku nie je charakteristický len pokles zberových plôch, ale aj ich cestovanie krajinou.

„Pestovanie zemiakov na Slovensku má dlhoročnú tradíciu. V minulosti počas 20. storočia bolo ich pestovanie sústredené hlavne v zemiakárskej výrobnej oblasti, pričom skoré zemiaky sa pestovali v menšom rozsahu v južných častiach Slovenska. Oproti 90-tym rokom sa pestovateľské oblasti zmenili a zemiaky v tradičných regiónoch  nájdeme len ojedinele. Výmera zemiakov v Bratislavskom a Trnavskom kraji tvorí zhruba polovicu celej výmery pestovaných zemiakov na Slovensku. Zemiaky sa teda “presťahovali”  do teplejšej, intenzívnejšej oblasti, kde je ich pestovanie, napriek nutnosti závlahy, ekonomicky výhodnejšie,“ zhodnotil Zubaľ.

Je nádej na zlepšenie situácie?

Aj keď zemiakov pestujeme menej, záujem medzi slovenskými spotrebiteľmi pretrváva, hoci sa spotreby v porovnaní s obdobím pred tridsiatimi rokmi znižuje.

„Záujem o slovenské zemiaky samozrejme je, treba si však uvedomiť aj tlak na cenu zo strany dovozcov zo západných krajín a Poľska, takže slovenské zemiaky sa môžu presadiť iba ak sú cenovo konkurencieschopné a kvalitné. Aj bežný spotrebiteľ by si mal uvedomiť, že ak nakúpi slovenské zemiaky, podporí domácich producentov a navyše pomôže aj životnému prostrediu, keďže domáca produkcia je výrazne menej zaťažená uhlíkovou stopou z prepravy, ako je to napríklad z Francúzska alebo Nemecka,“ vyjadril sa Zubaľ.

To, či sa produkcia zemiakov a výmery, na ktorých sa budú pestovať, zvýšia, závisí od mnohých faktorov.

„Treba tomu veriť, keďže sebestačnosť nám klesá. Kým pred pár rokmi sme sa hýbali okolo 50 percent, teraz oscilujeme okolo 40 percent. Zlepšeniu situácie čiastočné pomáha zvýšenie organizovanosti cez organizácie, resp. organizáciu výrobcov. Aktuálne je v rámci európskej legislatívy schválená jedna (sektorové intervencie), ale zvyšuje sa počet jej členov každým rokom. Toto je asi tá správna cesta,“ vysvetlil Šumichrast zo Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.

Pozitívne vidí budúcnosť aj Zväz zeleninárov a zemiakárov Slovenska.

„Predpokladáme v budúcnosti, že sa plochy zemiakov mierne navýšia a stabilizujú na úrovni minimálne 7-8 tisíc hektárov. Na toto je potrebné dobudovať kvalitné skladovacie kapacity a presvedčiť konzumentov, aby nákupom slovenských potravín podporili domácich producentov, ktorí vedia poskytnúť vysokú kvalitu za prijateľné ceny,“ uviedol Peter Zubaľ.

Zástupcovia zväzov sa zhodujú, že na zvýšenie produkcie je potrebné vyriešiť otázku závlah a investícií do pozberových liniek.

„Ako veľký problém vnímame chýbajúci spracovateľský priemysel pre zemiaky na Slovensku, čo je ale viac menej vykryté výrobou hranoliek v Rakúsku, keďže slovenský pestovatelia pestujú zemiaky pre ňu. Chýba ale, na rozdiel od Českej republiky, spracovanie zemiakov na škrob a aj iné, menšie spracovateľské prevádzky, napríklad na chipsy a podobne,“ dodal Šumichrast.