Slovenskí vinári si navzájom nie sú konkurentmi, ale kolegami, ktorí spoločne budujú dobré meno domáceho vína. Na podujatí Slovenské víno, ktoré organizuje Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska, to pripomenul jeho prezident Vladimír Mrva. Oslovil zástupcov desiatok domácich producentov vína aj dodávateľov hrozna, ktorí sa vo štvrtok stretli v reprezentačných priestoroch vinárstva Elesko v Modre. Ocenenie Národný salón vín získalo 33 vinárskych spoločností, tri osobnosti boli vyznamenané za celoživotnú prácu, jedna spoločnosť si odniesla čestné uznanie a vyhlásené bolo aj Vinárstvo roka.

Osobné stretnutia

„Čo sa týka kvality, slovenské vína nezaostávajú za Európou. Mnohokrát sme to dokázali na rôznych výstavách, kde obstáli v silnej konkurencii. Myslím si, že naše vína sú plne konkurencieschopné so zahraničnými. To, čo nám však stále chýba, je schopnosť prezentovať sa a presadiť nielen doma, ale najmä v zahraničí,“ povedal v úvodnom príhovore Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Vladimír Mrva sa na ďalších päť rokov stal prezidentom organizácie. Keď to na podujatí pripomenula riaditeľka zväzu Jarmila Kaňuchová-Pátková dôvodila to jeho vlastnosťami a fundovanosťou. Vladimír Mrva jednou vetou a s úsmevom opísal realitu mnohých agrárnych samosprávnych organizácií.

„Nie je za tým žiadna výnimočná múdrosť ani skúsenosť, ale hlavne fakt, že nikto z vás, kolegovia, to nechcel robiť,“ uviedol na začiatok príhovoru, čím rozosmial kolegov.

Zväz pritom za roky svojho fungovania vytvoril silnú značku slovenského vína. Organizuje 87 percent slovenskej výroby a v tomto roku to budú dve desaťročia od založenia Národného salónu vín, ktorý v historickom centre Bratislavy ponúka výnimočný reprezentačný a propagačný priestor. Vinári z hľadiska oslovenia širokej verejnosti hľadajú aj ďalšie možnosti na spoluprácu. Rokujú s hotelmi, obchodníkmi, vo štvrtok vôbec po prvý raz ocenili ambasádorov slovenských vín, ktorí šíria jeho meno vo svete.

Mrva na všetky tieto aktivity vo svojom príhovore reflektoval. Upozornil kolegov, že je dôležité do krajín vycestovať a nespoliehať sa, že keď pošlú vzorky riaditeľke zväzu, ktorá ich doručí do Londýna, Švédska či Bordeaux, že sa im pohrnú objednávky.

„Treba vyraziť do sveta, stretnúť sa s potenciálnymi klientmi, rozprávať sa o našom vinárstve a vinohradníctve. Musí tam prebehnúť nejaká emócia. Jedine tak sa dá naše víno naozaj odprezentovať,“ dodal Mrva.

Ocenenia pre ambasádorov

Staronový šéf vinohradníkov a vinárov upozornil na to, že na Slovensku prevažuje spotreba dovozových vín. Tvoria až 60 percent konzumácie a každé zníženie tohto podielu čo i len o percento znamená možnosť rásť v domácej výrobe.

„Máme stretnutia s hotelmi, reštauráciami a začíname výrazne pracovať na tom, aby slovenské vína boli vo väčšom objeme na vinných kartách. Začali sme spolupracovať aj so someliérmi, dnes ich budeme aj oceňovať ako ambasádorov slovenských vín,“ uviedol Vladimír Mrva.

Titul Ambasádora slovenských vín 2025 si odniesol Marek Šimášek z Hotelu Demänová.

Peter Matyšák a slovenské prvenstvá

Na podujatí už tradične ocenili vinárov, ktorých aspoň jedno víno posunula odborná verejnosť do Národného salónu vín. Takýchto spoločností je 33. Najviac, až jedenásť vzoriek má aktuálne v Národnom salóne vín spoločnosť Víno Matyšák. Jej zakladateľ Peter Matyšák získal aj ocenenie osobnosť slovenského vinárstva. Matyšák je výnimočný rozprávač vtipov, podľa vlastného odhadu ich vie asi dvetisíc. Má však najmä podnikavú hlavu a schopnosť odhadnúť vývoj.

Matyšáková cesta k vínu smerovala cez služby. Roky viedol hotel na Pezinskej Babe a bol jedným z prvých podnikateľov na Slovensku. Už rok a pol pred rokom 1989 legálne podnikal.

„Vrchnosť v osemdesiatych rokoch znížila výkupné ceny hrozna, no zvýšila ceny vína. Tak sme z nejakých 500 – 600 litrov  pre vlastnú spotrebu začali robiť 4 a pol tisíc litrov,“ spomína na začiatky Peter Matyšák.

Patrí mu niekoľko slovenských prvenstiev, rád spomína na to, ako na začiatku deväťdesiatych rokov začal ponúkať odkalené víno. Ešte aj dnes presne popisuje technológiu, ktorú si dal urobiť na mieru, aby zakalený mušt usadený na dne nádob dokázali odpustiť. Odrazu stal pred ich predajňou v tržnici pred dnes už zbúraným Istropolisom trojstup ľudí. Správa o tom, že aj na začiatku deväťdesiatych rokov sa stojí desiatky minút na víno sa dostala až do hlavných správ. Výsledok prišiel hneď na druhý deň, keď pred predajňou, v ktorej čapovali víno, stálo ešte viac ľudí. Denne vraj dokázali zarobiť na jeden Favorit – nie bicykel, ale v tom čase populárny automobil.

Ako sa nároky spotrebiteľov menili, prispôsoboval sa spotrebiteľom a chcel im ponúknuť niečo navyše. Napríklad slamové víno. Počas rozhovoru prizvukuje, že to bol práve on, kto začal s jeho výrobou ako prvý na Slovensku a svedkom mu má byť profesor enológie Fedor Malík.

Roky sa na Slovensku predávala len jeho hroznová šťava. Iní ju nerobili. Nebál sa riskovať, kúpil drahý pastér a tak ju dokázali zakonzervovať a spotrebiteľom ponúknuť nealkoholickú alternatívu, ktorú dnes predávajú napríklad aj do Číny.

Karol Motyka a družstvo zo Šenkvíc

Karol Motyka, ďalšia ocenená osobnosť síce vyrába vlastné víno ako súkromná osoba, no na pódiu stál ako predseda družstva zo Šenkvíc. Družstvo malo v minulosti vlastnú výrobu vína a od šesťdesiatych rokoch aj viechu na Panenskej ulici v Bratislave. A vraj vyrábali dobré víno. Zle jazyky dokonca hovoria, že aj keď sa do 50 litrového demižónu pridalo päť litrov vody, stále to bolo dobré víno. Len trochu zvodnatené.

So začiatkom deväťdesiatych rokov v Šenkviciach s výrobou vína skončili. Potrebovali udržať chov dojníc a veľa síl venovali aj tomu, aby ovládli výrobnú vertikálu. To sa im vtedy nepodarilo. S ostatnými poľnohospodármi z regiónu chceli vstúpiť do Vinárskych závodov v Rači či mäsovýroby v Modre.

„Politicky to v tom čase neprešlo lebo družstvá neboli prijateľné, aby privatizovali, keďže oni samé nie sú privatizované. Takto nejako to bolo dôvodené. Žiaľ, dostali to ľudia, ktorí to neskôr zlikvidovali,“ spomína Karol Motyka.

Družstvo v Šenkviciach stále pestuje hrozno, aj keď na znateľne nižšej výmere ako pred rokom 1990. Poklesli zo 165 hektárov na 25 hektárov. Dnes ich viniciam dominuje najmä veltlínske zelené a rizling vlašský. Kvalita hrozna z ich viac ako štyridsaťročných vinohradov je špičková a tak s nimi spolupracovali či spolupracujú mnohí vinári – Ladislav Šebo, Roman Janoušek či Vladimír Mrva.

Jaroslav Ostrožovič a tokajské víno

Tretím oceneným bol Jaroslav Ostrožovič, ktorý pred 35. rokmi založil rodinné vinárstvo vo vinohradníckej oblasti Tokaj. Patrí medzi priekopníkov moderného tokajského vinárstva, ktorí spopularizoval tokajské víno na Slovensku. Bol jedným z prvých, ktorý začal vyrábať aj odrodové vína. Vinárstvo Jaroslava Ostrožoviča je zároveň jedným z najviac oceňovaných vinárstiev na Slovensku.

Šumivé vína na Slovensku

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska nezabudol na svojom podujatí ani na 200. výročie založenia prvého výrobcu šumivých vín na území dnešného Slovenska. Cenu si prevzala spoločnosť Hubert JE.

Vinárstvo roka

Obľúbenú cenu Vinárstvo roka získala spoločnosť Villa Vino Rača, ktorá po roku strieda vinárstvo Predium Vráble. Aktuálny víťaz Vinárstvo roka má predchodcu v poľnohospodárskom družstve a bolo najvýznamnejším dodávateľom pre už v článku spomínané Vinárske závody Rača. Hrozno zo starej vinohradníckej obce Rača sa tak strácalo v anonymite veľkovýrobnej produkcie, ktorou sa finalizovalo až 90 percent vypestovaného hrozna. Originálne račianske víno sa tak dostalo do pohárov jeho milovníkov iba v niekoľkých, najmä bratislavských reštauráciách a viechach.

„Zlom nastal začiatkom 90. rokov. Družstvo prestalo predávať hrozno a postupne rozširovalo výrobu vlastného vína v pivnici v Rači. Zmodernizovalo technológiu, zaviedlo kvasenie pri regulovanej teplote a výrobný proces ukončuje fľaškovaním. Kúpa prevádzky bývalých vinárskych závodov v Hurbanove pomohla družstvu značne rozšíriť spracovateľské a skladovacie kapacity. Villa Vino Rača začala svoju novú etapu vývoja v roku 2004 zmenou právnej formy z poľnohospodárskeho podielnického družstva na akciovú spoločnosť,“ informuje Vinárstvo roka na svojej webovej stránke.

Príbehy, ktoré dozrievajú desaťročia

Vinárstvo Villa Vino Rača tak prevzalo štafetu medzi najlepšími. A spolu s ostatnými ocenenými tvorí mozaiku toho, čím slovenské víno dnes je – spojením tradície, inovácie, odhodlania aj príbehov, ktoré zrejú potichu, často celé desaťročia.

Podujatie Slovenské víno tak nebolo len o diplomoch a potlesku. Bolo o pripomenutí, že aj v dobe, keď sa všetko dá doručiť do druhého dňa, víno stále potrebuje svoj čas. A že za každou fľašou, ktorá putuje do sveta, stoja ľudia, ktorí jej veria, a sú ochotní za ňu hovoriť aj osobne. Nie preto, že musia. Ale preto, že chcú.

Krátko pred záverom podujatia zaznelo ešte jedno poďakovanie a to smerom dovnútra vinárskej komunity. Zástupkyňa ministerstva pôdohospodárstva Janka Vargová odovzdala riaditeľke zväzu Jaroslave Kaňuchovej-Pátkovej bronzovú medailu ministerstva za prínos pre rozvoj agrosektora. Ocenenie si prevzala prekvapená a s pokorou, ako symbol práce, ktorá zvyčajne prebieha v úzadí, no bez nej by veľa vecí jednoducho nefungovalo. A práve aj vďaka takýmto ľuďom má slovenské víno čoraz silnejší hlas – nielen doma, ale aj za hranicami.