Richard Takáč po takmer roku vo funkcii ministra pôdohospodárstva informoval poľnohospodárov, čo zdedil po predchodcoch a vyzval agropodnikateľov, aby si podávali žiadosti o platby.

Žiadosti o platbu

„Chcem poďakovať kolegom a kolegyniam, ktorí stoja za mnou. To zloženie svedčí o tom, že je tu spoločný záujem aby sme dočerpali finančné prostriedky, čo sa týka projektových výziev. To, že nám predchádzajúce vlády zanechali skoro 700 miliónov eur, aby sme dočerpali, je fakt, ktorý sme už viackrát prezentovali na tlačovej konferencii,“ informoval na úvod minister.

Za Richardom Takáčom stáli predstavitelia viacerých neziskových organizácií, ktorí každý svojim krátkym vyjadrením upozornili svoju členskú základňu na potrebu podávania žiadostí o platbu. Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska komunikovala pre svojich členov výzvu v maďarskom jazyku.

„Treba sa pozrieť aj na druhú stranu, prečo táto situácia vznikla. Možno to nie je len obzretie sa do minulosti, ale aj do budúcnosti, pretože mnohí poľnohospodári tú žiadosť o platbu ani nepodajú. Dôvodom je, že čas schvaľovania projektu bol abnormálne dlhý a žiadateľ si zaobstaral potrebnú technológiu aj bez dotácií,“ uviedol Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Šéf najväčšej samosprávnej organizácie poľnohospodárov doplnil, že mnohých žiadateľov o eurofondy mohla odradiť aj administratíva. Ak im bola zo strany platobnej agentúry doručená výzva na predloženie dokladov, ktoré sú vypísané na štyroch stranách, môže to spôsobiť, že poľnohospodári si čerpanie prostriedkov rozmyslia, povedal Gajdoš a neodpusti si porovnanie s najbližšími susedmi.

„Ak v Českej republike schvaľujú projekt 3 týždne, tak u nás to nemôže byť 300 dní! Chceme predísť zbytočnej administrácii a byrokracii. Napríklad nákup stroja. Podľa nášho názoru stačí predložiť faktúru a potvrdenie z banky, že zariadenie bolo uhradené. To je predsa jednoznačný dôkaz, že nedošlo k žiadnemu podvodu,“ uviedol šéf agrokomory.

Aktuálny problém s čerpaním eurofondov je podľa generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marka Čepka v tom, že 82 percent prijímateľov nepodalo žiadosť o platbu napriek tomu, že môžu.

Opatrenia

Podľa prezentácie agroministra zdedilo aktuálne vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry 13 nevyhodnotených výziev s viac ako 1 900 projektami, 1 613 neoverených verejných obstarávaní, 1 096 nepreplatených žiadostí o platbu a 1 296 nevybavených zmenových konaní a záložných zmlúv. Minister realizoval výpočet zameškaného po predchodcoch presne 315 dní odvtedy, ako sa stal šéfom agrorezortu. Sám Takáč bol pritom po nástupe do funkcie ministra s fungovaním platobnej agentúry spokojný. Najdlhšie pôsobiacemu generálnemu riaditeľovi PPA za bývalej vlády (2020 – 2023) Jozefovi Kissovi ponúkol možnosť pokračovať vo funkcii aj po zmene vlády.

„Ďakujem pánovi Kissovi za odvedenú prácu, pretože pod jeho vedením tím ľudí dokázal postaviť PPA na nohy a dnes je ozdravenou a dôveryhodnou inštitúciou, na ktorú sa poľnohospodári môžu spoľahnúť,“ povedal v novembri 2023 R. Takáč.

Dnes minister vymenoval, čo sa v minulosti nerobilo správne a akú nápravu prijali. Z hľadiska opatrení na úrovni platobnej agentúry to bolo navýšenie počtu administratívnych kapacít na PPA o 50 zamestnancov, zefektívnenie procesov vyhodnocovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok, zníženie byrokracie a intenzívnejšia komunikácia so žiadateľmi.

„Spravili sme všetky možné systémové opatrenia na to, aby sme zrýchlili čerpanie PRV. Na to, aby sme boli úspešní a vyčerpali sme čo najviac finančných prostriedkov potrebujeme súčinnosť prijímateľov, celého sektoru,“ uviedol Marek Čepko, generálny riaditeľ PPA.

Pri opatreniach na úrovni ministerstva pôdohospodárstva Takáč poukázal na zavedenie malej investície do 100 tisíc eur, zníženie počtu kontrol na mieste zo 100 percent na 5 percent a doplnenie finančných prostriedkov do jednotlivých výziev.

Najviac konkrétnym bodom predstaveným ministrom bol systém zálohových platieb. Tie majú mať možnosť poľnohospodári v rámci projektových podpôr čerpať už od 1. októbra 2024. Nový systém financovania má byť realizovaný pri opatreniach 4.1 a 4.2. Poľnohospodár či potravinár by mal mať možnosť získať 50 percent finančných prostriedkov schváleného nenávratného finančného príspevku už na začiatku realizácie projektu. Pre získanie platby je potrebné zloženie bankovej záruky vo výške 100 percent zálohovej platby a peniaze má žiadateľ použiť na úhradu oprávnených výdavkov projektu.

Bez detailov

Nové výzvy o ktorých sa v agrárnej verejnosti hovorí intenzívne už niekoľko týždňov minister nepredstavil. Neinformoval ani o detailoch navýšenia projektových výziev 52 a 65, ktoré predstavil už na začiatku augusta. Ani po mesiaci poľnohospodári netušia, ako budú upravené bodové hranice úspešnosti projektov, čo potvrdil aj Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Ako sa posunie hranica úspešnosti projektov v dofinancovaných výzvach momentálne nevieme. Vraj sa poľnohospodárom aktuálne posielajú nové rozhodnutia v objeme asi 180 rozhodnutí. To je ale čerstvá informácia,“ uviedol pre poľnoinfo.sk po tlačovej konferencii A. Gajdoš.

Na podporu pôdohospodárskej vertikály má byť k dispozícii ešte 700 miliónov eur. Hrá sa o to, koľko sa stihne vyčerpať a aká suma zostane v Bruseli. SPPK podľa slov Andreja Gajdoša nemá k dispozícii tabuľku, ako bola prezentovaná suma napočítaná. Detaily o tom, koľko tvoria zazmluvnené projekty, kde sa napríklad čaká len na žiadosť o platbu a kde naozaj musí byť čerpanie realizované až na základe dlho sľubovaných a ešte nevyhlásených potravinárskych a poľnohospodárskych výziev, nie sú známe.

O tom, koľko nevyčerpaných eurofondov sa do konca roka 2025 stihne vyčerpať, minister hovoriť nechce.

„Nezvyknem ani nebudem hovoriť nejaké čísla, lebo potom zas niektorí novinári vás budú chytať, keď sa to nestane, že však ste povedali, nepovedali a tak ďalej,“ odpovedal Richard Takáč na novinársku otázku.