Kedysi trojaký úžitok, dnes zhruba polovičný. Hovoríme o ovečkách, pri ktorých nie ešte tak dávno dokázali poľnohospodári zužitkovať mlieko, mäso a vlnu. Postupom času sa práve vlna stala problémovým produktom, ktorý sa stal doslova odpadom, ktorý trápi ovčiarov na celom Slovensku.

„Z príjmovej komodity sa v prípade vlny stala čisto nákladová položka. Gazda ovce musel strihať, zaplatiť strihača, no za získanú vlnu nedostal prakticky nič. Nevedel ju speňažiť. Často ju nebolo komu predať, dokonca ani darovať,“ opisuje nedávnu situáciu Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Stavovská organizácia ovčiarov vyvíjala viaceré aktivity na spracovanie vlny, hlavne v oblasti stavebníctva v podobe výroby izolačného materiálu. Pokusy sa nepodarilo dostať na takú úroveň, respektíve dosiahnuť také objemy, aby bola vyriešená celoročná produkcia vlny.

Hnojivo

V závere minulého roka sa ľady prelomili. Zväzovej organizácii sa podarilo podpísať rámcovú zmluvu so slovenským výrobcom organických hnojív na odber celoročnej produkcie ovčej vlny.

„Vedeli sme z médií o problémoch s ovčou vlnou. Problém s vlnou bol aj témou jedného rozhovoru so štátnym tajomníkom agrorezortu Martinom Kováčom, ktorý nás vlastne požiadal o pomoc. Po telefonáte s riaditeľom  Reľovským, už nabrali veci rýchly spád“, opisuje začiatky spolupráce Štefan Szὅke zo spoločnosti ROKOSAN.

Pre domáceho výrobcu organických hnojív to nebol krok do úplného neznáma. Jednu skúsenosť s takýmto spôsobom spracovania ovčej vlny už mali, aj keď do finále sa to vtedy nedostalo.

„Idea spracovať ovčiu vlnu vznikla približne pred ôsmimi rokmi. Vtedy nás oslovili projektanti istej britskej spoločnosti, ktorí práve v tom čase riešili problém zneškodnenia živočíšnych odpadov počas moslimského sviatku obetovania barana. Priamo pred ich očami sme dokázali ´premeniť´ ovčiu vlnu na aminokyselinové hnojivo. Nakoniec z toho obchod nebol, ale táto skúsenosť nám ostala,“ hovorí Štefan Szὅke.

Ak sa tlačí na jazyk otázka, prečo sa až teraz rozbehla spolupráca so slovenskými ovčiarmi, keď prvá spracovateľská skúsenosť tu bola už v minulosti, tak šéf hnojivárskej firmy zo Sečoviec ponúka vysvetlenie.

„V tom čase bola vlna ešte stále cenným artiklom a jej spracovanie do hnojív by sa v uvedenom čase javilo minimálne ako ´sabotáž´. Nemalo to ani spoločenské a ani finančné opodstatnenie. Až postupom času, v dôsledku rôznych okolností, sa z kedysi tak cenenej suroviny ako ovčia vlna, stal doslova nepotrebný tovar,.“

Zaujmú poľnohospodárov?

Zo sečovskej prevádzkarne hlásia schopnosť spracovať celú kapacitu slovenských producentov vlny. Momentálne majú na sklade približne 200 ton vlny. Do hnojív už stihli použiť asi 50 ton vlny od slovenských ovčiarov.

„Problém máme niekedy s kvalitou suroviny. Nie všetci producenti nám dodali čistú vlnu, bez extrementov a slamy. To nám spôsobuje v technologickom procese veľké problémy. Odpad musíme separovať, respektíve odstrániť pri filtracii, čo brzdí celý výrobný proces. Starosti sú aj so zvážaním vlny. Nie vždy k nám prídu plne naloženené kamióny, čo nám dvíha prepravné náklady. Pomohli by asi medzisklady,“ poznamenáva Štefan Szὅke.

To sú nástrahy na strane vstupov. Výstup je v podobe organického hnojiva. Čas ukáže, ako sa hnojivo uchytí medzi poľnohospodármi, záhradkármi, či veľkopestovateľmi. Hoci výrobcovia sú presvedčení o jeho zmysluplnosti a vhodnosti použitia, vedenie Rokosanu je opatrné.

„Čo sa týka kvality produktu, okrem aminokyselín, ovčia vlna obsahuje lanolín, a udržuje rastlinu vo vitalite a odolnosti voči rôznym chorobám. Samotný odbyt, hlavne na Slovensku, je ale stále behom na dlhé trate. O organickom pestovaní sa síce veľa rozpráva, ale v skutočnosti sa realizuje málo. Boli síce do praxe pripravené a aj z časti zavedené určité praktické schémy, avšak nás ako producentov organických hnojív, sa v podstate ani nedotkli. Nie sme napríklad ani v zozname štátom dotovaných organických hnojív, tak ako je to napríklad v susednom Maďarsku. A čuduj sa svete, v Maďarsku na zozname sme! Ak to štát s projektom navýšenia ekologickej produkcie a znižovaním aplikácie chemických dusikatych hnojív myslí naozaj úprimne, tak by nás, ale aj celú Asociáciu výrobcov organických hnojív v SR, mal konečne začať vnímať,“ uzavrel Štefan Szὅke.