Podporovať najmä príjmy malých a stredných životaschopných fariem – to je jedným z cieľov novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vychádza to aj z európskej legislatívy, ktorá v tomto smere poskytuje viacero nástrojov, vrátane redistributívnej platby, platby pre mladých poľnohospodárov, finančných nástrojov zvýhodňujúcich práve menšie a stredné farmy či stropovanie priamych platieb. To je od tohto roka novinkou aj na Slovensku.

„Miera redistribúcie na Slovensku v rokoch 2023-2027 dosiahne úroveň 125 percent, teda percentuálny podiel dodatočných priamych platieb na hektár pre výmerou podpriemerné farmy bude o 25 percent vyšší, ako je hektárová podpora pre všetky farmy,“ konštatuje sa v Analýze vplyvov stropovania priamych platieb a inštitucionálnej pripravenosti stropovania na konečného užívateľa výhod, ktorú v uplynulom týždni schválila vláda.

Správu vypracoval Inštitút pôdohospodárskej politiky. Ten konštatuje, že podpora malých a stredných fariem vedie k efektívnejšiemu využitiu zdrojov.  Zastropované farmy totiž majú podľa štúdie Inštitútu vyššie príjmy, nižšiu produkciu a zamestnanosť na hektár aj nižší podiel špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby, ako ekvivalentné nezastropované farmy.

Podnik verzus konečný užívateľ výhod

Stropovanie od tohto roka obmedzí príjmy z priamych platieb, ktoré budú presahovať 60 tisíc eur na podnik. Zatiaľ čo túto sumu dostane žiadateľ bez krátenia, prostriedky, na ktoré by v minulosti mal nárok nad túto sumu, mu budú krátené o 85 percent, a to do sumy 100 tisíc eur. Stopercentné krátenie sa uplatní pri čiastke nad 100 tisíc eur. Opatrenie sa teda aplikuje na žiadateľa – poľnohospodára. V budúcnosti by to však mohlo byť inak. Na európskej úrovni sa diskutuje o efektivite stropovania fariem v kontexte konečných užívateľov výhod (KUV).

„V novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027 Komisia uvažuje s možnosťou zavedenia obmedzení vyplácania priamych platieb a iných podpôr na úrovni konečného užívateľa výhod. Adresná podpora príjmu na úrovni konečného užívateľa výhod povedie k spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov v slovenskom poľnohospodárstve,“ konštatuje sa v analýze.

Poľnohospodárstvo na Slovensku, podobne, ako napríklad aj v susednej Českej republike, má štruktúru založenú najmä na veľkých farmách. Tie fungujú spravidla ako právnické osoby, pričom každá z nich môže mať viacero konečných užívateľov výhod. Rovnako aj jedna fyzická osoba môže byť konečným užívateľom výhod vo viacerých firmách – právnických osobách.

„Z hľadiska konečného užívateľa výhod sú priame platby na Slovensku veľmi koncentrované. Na najväčšieho konečného užívateľa výhod v roku 2021 pripadlo 4,6 milióna eur priamych platieb. Prvých 14 najväčších KUV získalo vyššiu podporu príjmov, než koľko získala najväčšia slovenská farma na IČO. Suma 177 miliónov eur priamych platieb pripadá na 559 KUV prostredníctvom 1 716 fariem,“ upozorňujú analytici.

Stropovanie bez žiadaného efektu

Stropovanie priamych platieb zacielené na jednotlivé poľnohospodárske podniky, a nie na konečného užívateľa výhod, tak podľa analytikov neplní na Slovensku svoj cieľ. V roku 2021 malo bezmála 600 konečných užívateľov výhod podiel v dvoch alebo viacerých farmách a asi 70 KUV bolo v piatich farmách. Desať najväčších skupín fariem, prepojených cez konečných užívateľov výhod, ovláda približne 10 percent ornej pôdy a získava 8 a pol percenta z balíka peňazí na priame platby, čo predstavuje 45 miliónov eur.

„Na rozdiel od iných členských štátov EÚ, väčšina prijímateľov priamych platieb na Slovensku nie je zároveň konečným užívateľom výhod. Štruktúra KUV na Slovensku je výsledkom komunistickej politiky kolektivizácie, transformácie poľnohospodárstva v deväťdesiatych rokoch, nevyriešených vlastníckych vzťahov k pozemkom, uplatňovania podpôr na plochu bez obmedzení a adresnosti. Tento stav neplní cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým je adresná podpora príjmu a redistribúcia podpory od veľkých fariem k životaschopným malým a stredným farmám a príspevok k rozvoju vidieka,“ dodávajú analytici.

Na identifikáciu konečných užívateľov výhod na Slovensku fungujú dva registre – Register partnerov verejného sektora a Register konečných užívateľov výhod, ktorý je zavedený v rámci Obchodného registra. Ich fungovanie odporúčajú analytici Inštitútu pôdohospodárskej politiky zlepšiť – a to najmä v oblasti identifikácie chýb, aj v rámci párovania na základe uvádzania rodného čísla zapísaného subjektu.

Informácií je málo

Hoci stropovanie začína platiť už od tohto roka a čoskoro sa začne aj kampaň v rámci podávania žiadostí o priame platby, poľnohospodári o celom systéme stále nemajú dostatok informácií. To je podľa nich najväčším problémom v rámci stropovania.

„Vo vzťahu k podávaniu žiadostí o podporu je vydanie usmernení ku všetkým podmienkam pre žiadateľa o priame platby esenciálne potrebné. Prirodzene sú preto poľnohospodári v regiónoch nervózni, keďže nepoznajú všetky podmienky hospodárenia. Ideálne by bolo, keby podmienky poznali ešte koncom minulého roka,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holécová.

Hoci podmienky nie sú jasné doteraz, diskusie o novom systéme po roku 2027 sa paradoxne vedú už teraz, a teda skôr, ako aktuálne nastavenie vôbec poriadne prišlo do praxe.

„Všeobecne so zavedením inštitútu stropovania nemáme výrazný problém, pretože sa doň započítavajú mzdové náklady. Pokiaľ sa v budúcnosti podľa nových pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 zavedie stropovanie na úrovni konečného užívateľa výhod, tak budeme súhlasiť vtedy, ak sa budú započítavať mzdy všetkých zamestnancov z prvovýroby. Samozrejme, záleží od viacerých, aj iných detailov,“ vyjadril sa Andrej Gajdoš, výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Diskusie o tejto téme už v tomto období považuje za predčasné.

„Zaznievajú aj hlasy, či by sa priame platby v novom programovom období nemali úplne zrušiť. Takže jasnejšia odpoveď na otázku stropovania a konečného užívateľa výhod je ešte vzdialená budúcnosť,“ dodal Gajdoš.