Keď Rastislav Slocík vstupoval do poľnohospodárstva, na Slovensku sa chovalo 130-tisíc prasníc. O dvadsať rokov neskôr sme na úrovni ani nie jednej tretiny vtedajších stavov. Poľnohospodár z lučeneckého regiónu má obavu, že aktuálna situácia s vážnych vírusovým ochorením môže nadobro pochovať slovenskú výrobu bravčového mäsa.

Špičkový odstav na prasnicu

Farma Rastislava Slocíka pritom chov ošípaných rozvíjala aj po vstupe do Európskej únie, keď spoločný trh priniesol zníženie cien ošípaných na Slovensku a mnohí chovatelia následne svoju výrobu zrušili. Dnes je s počtom 1100-prasníc najväčším slovenským producentom bravčového mäsa. Zámerne uvádzame slovenský, keďže dánski chovatelia pôsobiaci u nás sú väčší.

Výrobu sa im v regióne Lučenca podarilo udržať vďaka chovateľskej disciplíne, ktorá im priniesla aj na európske pomery výnimočné parametre. Odstav na prasnicu dosahujú vo výške 30-odstavčiat.

„Keď sa v druhej polovici minulého roka začali svetové ceny bravčového mäsa zvyšovať a situácia v dlhodobo podvýživenej oblasti nášho poľnohospodárstva upokojovať, tešilo nás to. Uvedomoval som si však, že to čo nám dnes pomáha, nás môže zajtra zlikvidovať,“ hovorí Rastislav Slocík, predseda Agrospol Boľkovce.

Ceny začali rásť z dôvodu prepuknutia nebezpečnej nákazy afrického moru ošípaných, ktorý začal naplno likvidovať stavy ošípaných v Číne, pobaltských krajinách, Bulharsku alebo Rumunsku.

„Keď v januári tohto roka našli uhynutého diviaka v Maďarsku, len 300-metrov od slovenskej hranice, prestal som kľudne spávať. Miesto nálezu na maďarskej strane susedí s rimavskosobotským okresom, ktorý je len na skok od našej farmy v Boľkovciach,“ spomína Rastislav Slocík.

Ten robí všetko preto, aby nákaza zostala za bránami ich hospodárskych dvorov.

Len aby sa neroztrhla reťaz

„Opatrenia sú naozaj náročné, ale snažíme sa celý ich súbor robiť dôkladne. Tak ako sa hovorí, že aj reťaz je len taká silná, ako je jej najslabšie miesto, tak aj my nechceme podceniť žiadnu časť, ktorá by ohrozila fungovanie nášho podniku,“ hovorí Rastislav Slocík.

Ten vymenúva, že každý pracovník, ktorý prichádza do priestorov farmy, sa musí v oddelených priestoroch vyzliecť, osprchovať a obliecť do odevu, ktorý nikdy neopúšťa brány poľnohospodárskeho podniku, lebo aj jeho dezinfekcia a pranie je zabezpečené v priestoroch farmy.

„Naši zamestnanci majú prísny zákaz chovať ošípané pre vlastnú potrebu. Rozumieme, že sú ešte ľudia, ktorí si chcú vychovať vlastné prasiatko, ale situácia je vážna a ich dobrý úmysel môže položiť na kolená celý podnik. Radšej zamestnancom, ktorí majú záujem o kvalitné bravčové, darujeme to z nášho chovu. Cieľ je čo najviac zamedziť možnej kontaminácii chovu,“ hovorí Rastislav Slocík.

Opatrnosť je na mieste. Z krajiny, ktorá bola exportérom bravčového mäsa sa stal jej čistý dovozca. Slovenskú výrobu drží v rukách niekoľko profesionálnych fariem, ktoré z hľadiska efektívnosti a kvality obstoja v porovnaní s vyspelou Európou. Vyplýva to najmä z toho, že cenový a konkurenčný tlak na chov ošípaných bol tak výrazný, že ho dokázali prežiť len tí najlepší. Paradoxne, dnes je to jedna z najprogresívnejších oblastí domáceho agrosektora.

Sebestačnosť nie je na programe dňa

Spotrebiteľ sa však k slovenskému bravčovému mäsu dostane málokedy. Z desiatich skonzumovaných bravčových rezňov u nás, sú len štyri s pôvodom odchovania na Slovensku a z nich nám s viac ako s polovicou pomáhajú dánski farmári.

„Uvedomujeme si vážnosť situácie z hľadiska sebestačnosti nášho štátu v produkcii bravčového mäsa. Máme riešenia, ako tomuto sektoru za spolupráce štátu, vedeckých a samosprávnych organizácií pomôcť. Dnes to ale nie je na programe dňa. Bojujeme o holé prežitie a obávame sa, či aj napriek všetkým opatreniam, ktoré realizujeme, dokážeme udržať náš chov „čistý“,“ povedal Rastislav Slocík.

Tamojší poľnohospodári pravidelne sledujú stav oplotenia, alebo dekontaminujú autá prichádzajúce na farmu cez brody napustené dezinfekciou. Pri príprave krmív zas používajú len obilniny, od ktorých zberu ubehlo minimálne šesť týždňov. Rastislav Slocík sa dočítal, že vírus sa v staršom obilí eliminuje.

„Čítam špecializované webové stránky zamerané na chov ošípaných z Nemecka, USA, Dánska, alebo Holandska,“ vymenúva Rastislav Slocík.

Aj keď sa zdá, že tento poľnohospodár z Novohradu musí vedieť niekoľko cudzích jazykov, čítať zahraničné weby nie je vôbec zložité. Samotný webový prehliadač Vám dokáže články preložiť do niekedy síce kostrbatej, ale stále použiteľnej slovenčiny.

Znie to síce neuveriteľne, ale štát nemá vypracované postupy, ktoré by odporúčal realizovať svojim chovateľom na čo najefektívnejšie zamedzenie nákazy. Chovatelia sa spoliehajú len na vlastné vedomosti napríklad aj z prekladov zo zahraničných webových stránok. Opäť sa ukazuje, v akom stave je na Slovensku pôdohospodárske poradenstvo.