Zákon, podľa ktorého začali vznikať jednotné roľnícke družstvá, schválili v Československu pred 70 rokmi, konkrétne 23.2.1949. Družstvá vo svete aj u nás fungovali už aj predtým. Nová legislatíva do ich fungovania priniesla nové podmienky pravidlá – vrátane osevných postupov, znárodnenia, kolektivizácie aj zániku súkromného hospodárenia.

„Poľnohospodárska politika vo svete aj u nás má svoj historický vývoj a bývalá politika v ČSR vychádzala aj z udalostí, ktoré sa udiali v minulom storočí. Európa mala za sebou dve vojny aj tri hladomory, počas ktorých zomrelo mnoho ľudí pre nedostatok potravín. Jednotlivé štáty sa snažili riešiť svoju potravinovú sebestačnosť a postupne vznikol systém dotovaného poľnohospodárstva. Po druhej svetovej vojne sa Európa navyše rozdelila, západ a východ robili rôzne protiopatrenia. K nim patrilo aj embargo na dovoz strategických surovín, vrátane potravín,“ vysvetľuje odborník Ondrej Debrecéni zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Dobový text z publikácie 40 rokov socialistického poľnohospodárstva v okrese Trnava – Nitra ´88 Agrokomplex, expozícia OPS Trnava, sejačky ACCORD Pneusej výrobcu JRD Júliusa Fučíka Hlohovec, ocenené Zlatým kosákom.

Nakoľko východné krajiny mali problém nakúpiť a doviezť potraviny zo západných krajín, aj Československo sa snažilo zabezpečiť si čo najviac surovín vo vlastnej krajine. Jedným z krokov, ktoré k tomu mali prispieť, bol aj zákon o jednotných roľníckych družstvách.

„Pri poľnohospodárskej politike bolo jedným z cieľov zabezpečiť sebestačnosť najmä obilnín, pretože od nich závisel chlieb, ale aj kŕmne zdroje pre hospodárske zvieratá,“ dodal Debrecéni.

Pestovali 500 hektárov šošovice

Sebestačnosť krajiny sa postupne vyšplhala aj nad 90 percent. Prispievalo k tomu ja družstvo v Bojničkách, ktorému predsedal Jarolím Herceg.

„To družstvo bolo veľmi zlé, pracovne, ale aj kádrovo, bolo zle vybavené, členská skladba bola všelijaká. Ale napriek tomu sa nám podarilo za pomoci poctivých členov nejako to stmeliť. Na to, aby sme dosahovali výsledky, sme nepotrebovali ani nejaké donucovacie prostriedky. Jediným faktorom bolo odmeňovanie za dobrú prácu a po roku úpadkového hospodárenia sme začali vyplácať aj malé doplatky, po troch rokoch to už boli slušné doplatky. A to bol asi ten faktor, ktorý ľudí nútil pracovať, lebo vedeli, že za zodpovedný prístup budú odmenený,“ spomína Herceg.

Družstvo sa dalo na pestovanie viníc a bielkovinový program.

Dobový text z publikácie 40 rokov socialistického poľnohospodárstva v okrese Trnava – Balenie šošovice u nositeľa systému JRD Československého-kubánskeho priateľstva, Bojničky. 

„Pestovali sme 500 hektárov šošovice, 100 hektárov cíceru  a ako medziplodiny aj pohánku a proso. Šošovicou sme prakticky zásobovali celé Slovensko, malé množstvo sa sem dostávalo cez Tuzex, bola to takzvaná veľkozrnná čočka. Jej výrobu som videl v Libanone, a keby ľudia boli vedeli, ako sa produkuje, neboli by ju kupovali,“ spomína pamätník.

Družstvo v Bojničkách bolo jedným z prvých, ktoré po páde režimu prešlo transformáciou na akciovú spoločnosť, a v obdobnej podobe funguje dodnes.

Je potrebné zabudnúť na sebestačnosť na úrovni 90-percent

„Združstevňovanie netreba vidieť čierno-bielo. Nebolo to ani úplne dobré, ale nebolo to ani úplne zlé. Bolo spojené aj s rozvojom obcí a prinieslo efektívnu formu hospodárenia. Na druhej strane netreba zabúdať, ako kontroverzné bolo znárodňovanie a založenie družstevníctva, keďže boli aj násilné prípady, keď drobným roľníkom nad 50 hektárov sa brala pôda a musela byť zoštátnená a daná do roľníckych družstiev,“ pripomína Emil Macho, predseda SPPK.

Hoci sebestačnosť krajiny bola vysoká, čo je aj z pohľadu odborníkov pozitívne, k pôvodným číslam sa už zrejme nevrátime.

„Podľa mňa treba zabudnúť v slovenských podmienkach na sebestačnosť na úrovni 90-percent. Sme na voľnom európskom trhu, kde je voľný pohyb tovarov a služieb. Aj my ako spotrebitelia sme nastavení na to, že nechceme len to slovenské, ale niekedy chceme aj to zahraničné. Systémovými opatreniami sa môžeme blížiť k sebestačnosti, ktorá by podľa nás mohla dosiahnuť hranicu 70-80 percent, ale to nebude zo dňa na deň, ani v zahraničí to nedosiahli zo dňa na deň. Potrvá to desaťročia. My budeme radi, ak sa nám v najbližších 5 až 10 rokoch podarí prelomiť hranicu 50 percent, pretože aktuálne je naša sebestačnosť len na úrovni asi 35-40 percent, a to je alarmujúce,“ dodal Macho.