Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Od násilnej kolektivizácie k sebestačnosti

Od násilnej kolektivizácie k sebestačnosti
insert_photo40 rokov socialistického poľnohospodárstva v okrese Trnava – Nitra ´88 Agrokomplex, expozícia OPS Trnava, sejačky ACCORD Pneusej výrobcu JRD Júliusa Fučíka Hlohovec, ocenené Zlatým kosákom.

Dobá minulá (rovnako ako dnešok) bola plná paradoxov. Pozitívnych i negatívnych. Jedným z príkladov je aj zákon o jednotných roľníckych družstvách. Vstúpil do platnosti pred 70-rokmi a priniesol radikálny obrat do života slovenskej dediny.

Na jednej strane násilná kolektivizácia a krivdy páchané najmä na bohatých roľníkoch, na druhej strane postupné zlepšovanie hospodárenia až k potravinovej sebestačnosti. Kým 50.-roky boli v hospodárení družstiev skutočne komplikované, 70.-roky im priniesli zlatú éru. Družstvá sa začali spájať do veľkých celkov a rozvíja sa pridružená výroba. Z dnešného pohľadu môžeme skonštatovať, že paradoxne najlepšie v porevolučnom chaose obstáli tie družstvá, ktoré sa nerozdelili, ale zostali spojené vo väčšom celku.

„Zákon z roku 1949 nadväzoval na družstvá ešte z čias prvej republiky. V zákone z roku 1949 nie je zmienka, že by mali spoločne rozvíjať rastlinnú a živočíšnu výrobu. Išlo podľa formulácie o dobrovoľný spolok a tí, čo vstúpili, dostali od 100 do 500 korún. Nebola to teda vysoká motivácia,“ hovorí Miroslav Sabol z Historického ústavu SAV, ktorý sa venuje hospodárskym dejinám.

Najmenší odpor bol na juhu, najväčší na severe

Stav roľníctva pred vznikom JRD bol katastrofálny. Prechodom frontu bol v roku 1945 zničený pôdny fond na východnom a južnom Slovensku a bolo vybitých okolo 50-percent koní a 40-percent hospodárskych zvierat. Roľníci nemali ani záprahy a do toho prišiel v roku 1947 veľmi neúrodný rok.

„Veľký problém bol v rozdrobenosti. Hospodárilo 420-tisíc samostatne hospodáriacich rodín a priemerná parcela mala 20-árov. Asi 75-percent roľníkov vlastnilo pôdu len do 5-hektárov a 1-percento malo pôdu nad 50-hektárov. To boli zväčša potomkovia starej maďarskej šľachty, ktorým sa pôda skonfiškovala. Malí roľníci, ktorí nemali mechanizáciu a mali vybitú časť zvierat, zväčša nemali problém vstupovať do družstva,“ hovorí Sabol a pripomína aj odvrátenú stránku kolektivizácie.

„Zaujímavé je sledovať vznik JRD z geografického priestoru. Najmenší odpor voči družstvám bol na južnom Slovensku, kde bolo bonitnej pôdy najviac a boli tam aj veľkostatky s mechanizáciou. Tí sa nebránili. Odpor bol v horských oblastiach severného a severovýchodného Slovenska. V rokoch 1949 – 53 sa to dá nazvať násilné verbovanie roľníkov. V rokoch 1953 – 1955 prišlo k úpadku JRD. Dokonca na východnom Slovensku veľká časť členov vystúpila z JRD a v niektorých družstvách zostalo len 4-pecentá pôdy. Od roku 1955 neboli metódy už tak násilné, ale nátlak zostal. Napríklad akcia kulak sa zameriavala na bohatších statkárov, aj keď na Slovensku ich bolo menej ako v západnej časti spoločnej krajiny,“ hovorí Miroslav Sabol.

Ako pripomenul, tieto etapy vzniku družstiev sa prekrývajú s typmi družstiev: V prvom type hospodárili roľníci spolu od roku 1949. Každý mal svoju parcelu a aj výnos. Ako keď pretrvávalo spoločné vlastníctvo. Tento typ našich roľníkov nezachytil, skôr českých. V družstvách druhého typu zabezpečovalo družstvo osev, chemikálie a zvieratá. U nás bol najčastejší III. a IV. typ od konca 50. rokov, keď sa rozorali medze a hospodárilo sa spolu, a aj vyplácanie odmien bolo závislé od úrody bez ohľadu na vklad každého člena družstva.

Raketový rozvoj domácej výroby

Zlatá éra JRD bola v rokoch 1966 – 1975. Skokovo narastala úroda a zvyšoval sa živočíšny erár v družstvách. Po roku 1975 neprišlo k zlomu, ale JRD nadväzujú na obdobie mnohými inováciami.

„Oproti 60.-rokom sa zvyšuje aj počet viníc, chmeľníc, začína sa špecializácia zeleninárstva alebo sa pestujú strukoviny, v ktorých sme boli špičkoví. V niektorých častiach Slovenska pestovali družstvá kvety. Postupne sa sebestačnosť zvyšovala. V rastlinnej a živočíšnej výrobe sme ju napokon dosiahli na 95-%. Koncom 80.-rokov sme boli siedmi na svete a ťahúňmi v rámci RVHP. Takisto vo výnosoch z jedného hektára sú neporovnateľné čísla v porovnaní s 50. rokmi,“ hovorí Miroslav Sabol.

Do JRD začali vstupovať ľudia z iných odvetví a zvyšuje sa priemerná mzda.

„Roľnícke rodiny sa dostávajú na úroveň robotníckych. Navyše, roľníci dostávali aj naturálie a začína sa uplatňovať záhumienkový systém do 2 hektárov,“ hovorí Miroslav Sabol a pripomína, že sa od konca 60. rokov vyrovnáva život dediny so životom s mestami. JRD investovali veľa prostriedkov do budovania kultúrneho a spoločenského života v obciach.

Keď družstvá (ne)šijú dupačky

„Veľká časť potravín išla na export v rámci RVHP, u nás sa občas vyskytol nedostatok potravín, no bol to skôr problém organizačný na úrovni obchodu. Problém bol skôr so spotrebným tovarom,“ hovorí Miroslav Sabol a pokračuje aj o fenoméne pridružene výroby.

„Extrémna podoba pridruženej výroby bola v JZD Agrokombinát Slušovice na Morave. Mali stovky odborníkov, infraštruktúru, vývoj, pracovali ako akciová spoločnosť. V menších JRD sa finalizovala produkcia, napríklad chovali a finalizovali králiky, brojlery, dokonca aj mäso z nutrií. Družstvá sa správali trhovo, a tak okrem potravín vyrábali aj nábytok a dokonca kusový textil. Napríklad, napriek tomu, že sa v republike plánovalo, že časť detského textilu budú vyrábať JRD v rámci pridružených výrob, pre družstvá bol viac výnosný kusový textil pre dospelých. A tak sa zameriavali na ten, a detský sa stal nedostatkovým,“ uzatvára zaujímavosťou Miroslav Sabol.

Autor článku: Karol Vrbský - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 40 rokov socialistického poľnohospodárstva v okrese Trnava – Nitra ´88 Agrokomplex, expozícia OPS Trnava, sejačky ACCORD Pneusej výrobcu JRD Júliusa Fučíka Hlohovec, ocenené Zlatým kosákom.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
10 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Farmár
Farmár
26. február 2019 7:15

Pán Vrbský , veľmi neobjektívny a povrchný článok pripadá mi to ako komunistická propaganda. Škoda že z ľudí postihnutých kolektivizáciou už malo kto žije. Maloktoré družstvo bolo v zisku aj to až neskôr keď malo pridruženú výrobu . V produkcií mlieka od jednej dojnice sa nikdý nedostali na úroveň starých… Celý komentár »

Marián Glovaťák
Marián Glovaťák
26. február 2019 10:09

Keď hľadáme pozitíva družstiev, je dobré spomenúť aj určitú pohodu v kolektíve. Žilo sa v pohode. Mnoho vecí sa neriešilo, snaha zamestnancov bola často schovať sa, či urobiť si na družstevných strojoch svoje “fušky”. Všadeprítomný alkoholizmus nejdem rozoberať. Za zmienku stoja aj krádeže. Sám som počul hlášku, že: “precedo, čo… Celý komentár »

MichalK.
MichalK.
26. február 2019 13:21

p. Glovaťák, osvojili ste si rétoriku klasických krčmárskych politikov. To čo ste tu vytvorili je zrejme vaša predstava lebo vám to ktosi s prepáčením nabulikoval. Jedno si uvedomte a choďte späť do tej krčmy kde vám to navraveli. Poľnohospodárstvo a ani bývalé roľníctvo nebolo nikdy o politike. Zoberte si ako… Celý komentár »

DoesntMatter
DoesntMatter
26. február 2019 15:37

@Glovatak: Presne ako pise MichalK, len pre to, ze sa jedna o druzstva, musi to byt zle. Chcel by som vidiet Vas prinos pre tuto krajinu. Vase danove vykazy som komentoval uz skor. Zatial sa na tom nezmenilo nic. Co sa tyka chlastania, pozrite si starsie filmy, dokonca sa fajcilo… Celý komentár »

Marián Glovaťák
Marián Glovaťák
26. február 2019 20:37

Drahí MichalK a doesntmtr. Vaše odpovede ma veľmi potešili. Dali ste mi za pravdu a nič ste nespochybnili. Všetko, čo som pomenoval sú veci o ktorých všetci vieme, nepáčia sa nám, no nedajú sa vyvrátiť lebo sú to fakty a nezničiteľná pravda. Ale možno, možno časom, možno niekedy, sa pozastavíte… Celý komentár »

jm
jm
26. február 2019 23:02

Pán MichalK vedeli by ste vysvetliť čo ste touto vetou mysleli.S prepáčením žerieme nakazené mäso práve od takých vzorových malých farmárov zo zahraničia , ktorých tu velebíte. Totiž naša rodinná farma sa radí medzi malé v rámci Slovenska . V rámci Európy skôr k tým veľkým. Mlieko sa dodáva do… Celý komentár »

DoesntMatter
DoesntMatter
26. február 2019 23:24

@Glovatak S Vasim pristupom by som si doma zriadil operacnu salu, lebo aj ten chirurg je zamestnanec a co keby to odflakol, resp. podla Vas urcite odflakne.

Ondrej
Ondrej
27. február 2019 10:51

Pán Glovatak váš názor Vám neberiem každý máme názor či už je taký alebo onaký .Ja som robil na družstve v 80tych rokoch a viem ako sa robilo a nemôžem sa stotožniť stým že sa len kradlo,nič sa nerobilo , každý sa za niekoho skrýval a na družstevných strojoch sa… Celý komentár »

SHR Vörös ml.
SHR Vörös ml.
27. február 2019 17:15

Nejaké politické spojenie sa samozrejme spolupodiela aj v poľnohospodárstve. Ako tak čítam komentáre a ohlasy zo strany Iniciatívy poľnohospodárov, vytáča ma argument, že hovoria za nás všetkých, za každého farmára, službára, veľko- či malo- podnikateľa. Hospodárim a nachádzam sa na veľmi produkčnej oblasti na juhu SR výhradne obklopený partnermi-farmármi, s… Celý komentár »

jm
jm
2. marec 2019 20:43

pre Karol Vrbský – poľnoinfo.sk Hovorí Vám ničo slovo Kontigent. Malá rekapitulácia: 1. dohodou al. nariadením určené množstvo tovaru na dodanie štátu za stanovené ceny, povinná dodávka: k. mäsa, mlieka, vajec, obilia, vysoký, nízky k., dodať niečo nad k., splniť k.; To bola hlavná likvidácia malých roľníkov. Mám toto slovo… Celý komentár »