Máte rozpísanú správu, ale stále vám v nej chýba dôležitý údaj. Až to číslo dá článku zmysel. Čím dlhšie uvažujete nad tým, ako údaj nespomenúť, tým viac ste presvedčený, že to nie je možné.

Pamäť je zradná

Skúšate, či vám pomôžu starší poľnohospodári. Pamäť je však zradná. Plynúce roky obrusujú jej presnosť. Zistíte, že poľnohospodár, ktorý v telefóne pôsobí zdravo presvedčivo a z rukáva vysype hľadané číslo, nemusí mať pravdu. Neistotu vo vás zaseje jeho kolega, u ktorého ste chceli informáciu len rutinne overiť. S úsmevom zistíte, že ich spomienky sa nezhodujú a pravdepodobne každý z nich prežil koniec osemdesiatych rokov v inej dimenzii.

Väčšina pamätníkov vám bez zaváhania vysype, že cena polotučného mlieka v obchode bola v revolučnom roku dve a plnotučného tri koruny. Koľko ale dostával za liter mlieka poľnohospodár?

Zdalo by sa, že získať tento údaj nebude vôbec zložité. Po neúspechu u mojich známych som začal s hľadaním rôznych hesiel v internetovom vyhľadávači. Bez úspechu. Internet je vynález vcelku mladý a naše poľnohospodárstvo osemdesiatych rokoch ho takmer nezaujíma.

Zvolil som tak cestu populárnu pred dobou webovou. Národná knižnica je zvláštnym priestorom. Ak máte hodinu čas, zastavte sa v nej. Odrazu zistíte, že ste tu pol dňa a času tak máte koľkokoľvek. V obrovskej budove na okraji Martina majú všetko, čo bolo v ostatných desaťročiach na Slovensku vydané. Až na môj údaj!

Napriek snahe knihovníčky číslo nenachádzame v štatistických ročenkách a už vôbec v rezortnej tlači toho obdobia. Noviny konca osemdesiatych rokov údajmi zrovna nehýria. Ak, tak jedine produkčnými ukazovateľmi. Ekonomických údajov je tam menej, ako čokoládových figúrok na vianočnom stromčeku po Novom roku.

Slamka, ktorej sa chytá topiaci

Posledná možnosť, ktorá mi napadla až po návšteve knižnice, bolo zavolať na Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Začalo to dobre. S mojou požiadavkou ma hneď z krátkej cesty nevrátili späť.

„Chápte, že dnes vám to nenájdeme!“ odpovedá hlas v telefóne rázne.

Veľa optimizmu som tomu nedával. VÚEPP bolo pre mňa tou povestnou slamkou, ktorej som sa chytal. Ak by to nevyšlo ani tentoraz, hodil by som nezmysel s nákupnou cenou mlieka v osemdesiatych rokoch za hlavu. Už na druhý deň mi prekvapivo telefonovali späť.

„Vy ste chceli to číslo?“ pýta sa ma hlas v telefóne a hneď ma inštruuje, čo nemám zabudnúť pri najbližšej návšteve Bratislavy.

„Kolegyni donesiete čokoládu. Hrabala sa v papieroch pol dňa. Výkupná cena kravského mlieka v druhej polovici osemdesiatych rokov bola 4,50 Kčs,“ odpovedá hlas v telefóne a zloží.

S prvovýrobcami mlieka sme na dlho hľadanom údaji demonštrovali, koľko litrov nafty si mohol poľnohospodár kúpiť za tržby z litra predaného mlieka vtedy a koľko je to teraz. Podobným kľúčom sme prepočítavali aj iné náklady. Hlúposť? Možno sa to s odstupom času tak môže zdať.

Pointa je v inom. Každý štát by mal mať svoju historickú pamäť. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva ju budoval sto rokov. Čo je však dôležitejšie, nemusela to byť inštitúcia prestárnutá a personálne poddimenzovaná, ako sme ju poznali v posledných rokoch.

Ekonomika hýbe svetom

Pri osvietených ministroch mohol mať VÚEPP najsvetlejšiu budúcnosť zo všetkých výskumných ústavov združených v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre. Ekonomika hýbe svetom a čím ďalej viac aj našim agrosektorom.

Najlepšie to asi potvrdia stále dravšie a aj väčšie agrárne skupiny, ktoré si postupne porciujú poľnohospodárstvo. VÚEPP mohol mať dostatok práce. Rovnováha medzi formami hospodárenia, veľkostnou štruktúrou podnikov a regiónom kde pôsobia je tenká a už roky tu prevládla pocit, že nie je dobre nastavená. Okrem domácej agropolitiky sme súčasťou tej veľkej, európskej a svetovej.

Dnes je všetko inak a rozhodnutím ministra by mal ústav skončiť. A my, čo sa raz budeme potrebovať obzrieť kvôli svojej práci do minulosti, môžeme už akurát osloviť ministerstvo pôdohospodárstva, kde sa táto roky budovaná inštitúcia (veríme, že aj s jej archívmi) čoskoro rozplynie. Či sa nám skôr podarí získať údaj od šiestich stoviek zamestnancov MPRV alebo od tridsiatky ľudí z VÚEPP, sa možno dozvieme čoskoro.