Na poliach na Slovensku sa rozbehla žatva. Kombajny už vidieť čoraz častejšie – najmä v ozimných jačmeňoch prevažne na juhozápade Slovenska. Postupne sa presúvajú severnejšie od našej južnej hranice, kde s kosením porastov začali pestovatelia ako prví.

„Stav porastov pred žatvou hodnotíme ako uspokojivý a pozitívne hodnotíme predovšetkým neopakovanie sa minuloročného sucha. Otázne je z hľadiska kvality obilnín a olejnín, zostávajúce obdobie do žatvy a priebeh žatvy. Výsledky žatvy však ovplyvní nielen množstvo a kvalita, ale aj realizačná cena produkcie,“ uviedla na margo začiatku žatevných prác Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. 

Prekvapil termín

Väčšinu plôch ozimného jačmeňa už skosili poľnohospodári z oblasti Levíc. Pri žatve ich čakalo hneď niekoľko prekvapení. 

„Tým prvým bol termín, pretože ešte pred pár týždňami sme odhadovali, že zakášať začneme až začiatkom júla. So žatevnými prácami sme štartovali už 20. júna v ozimných jačmeňoch, ktoré už v našom okrese máme pokosené na asi 90 percent,“ skonštatoval Milan Halmeš, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice a predseda PD Žemberovce. 

Očakávania vz. realita

Termín nateraz pri žatve nie je jediným prekvapením. Tým ďalším, a o dosť nemilým, sú aj výnosy z hektára. Vo všeobecnosti sa tento rok očakávali dobré úrody – a to aj vzhľadom na to, že máj bol studený a daždivý. Dažde pretrvali aj počas časti júna a komplikujú práce v niektorých regiónoch aj v týchto dňoch. 

„Momentálne sme v období, keď sa nám striedajú letné horúce dni a daždivé dni. Mali sme napríklad daždivý prelom júna a júla a v niektorých prípadoch to spôsobilo problémy, pretože po výdatných dažďoch sa nemôže kosiť. Obilie poľahne a žatva sa odďaľuje alebo predlžuje,“ skonštatovala Jana Holéciová z SPPK.

Poľahnuté porasty vidieť aj na poliach v okolí Levíc. 

„Tým, že bolo pomerne veľa zrážok na rozdiel od predchádzajúcich 2-3 rokov, tak steblá vyrástli pomerne vysoké a napriek tomu, že sme aplikovali prípravky na spevnenie stebiel, klasy sú pomerne ťažké. Vietor v kombinácii s dažďom tak spôsobil poľahnutie obilia. To opäť bude mať negatívny dopad na skorosť zberu, môže to mať samozrejme negatívny dopad aj na kvalitu,“ dodal Robert Kovács, pestovateľ z oblasti Hronoviec a Želiezoviec. 

Nemilým prekvapením sú však najmä hektárové výnosy pokosených plodín. Tie v mnohých regiónoch nenaplnili očakávania. 

„U niektorých susedov je to okolo 6 – 6,5 tony z hektára, vyzeralo to aj na 7-8 ton,“ dodal Kovács. 

Horšie výsledky oproti očakávania potvrdil aj predseda regionálnej komory za celý okres. 

„Úroda nie je taká, akú sme očakávali vzhľadom na to, ako to na poliach na prvý pohľad vyzerá. Máme v priemere 5,8 – 5,9 ton z hektára, čo je asi o 10 percent menej, ako je troj alebo päťročný priemer,“ uviedol Halmeš. 

Ďalším problémom je aj kvalita. 

„Nepríjemne nás prekvapilo aj to, že máme nízke takzvané podiely na site. V lepších prípadoch sú cez 80 percent, ale veľa produkcie je pod 80, či dokonca 70 percent. To je veľmi nežiaduci jav. Na druhej strane dusíkaté látky sa pohybujú v norme od 10,5 do 11,5 percenta,“ dodal Halmeš.

Sucho sa zatiaľ drží na uzde

Vlani v tomto období už poľnohospodárov naplno trápilo aj sucho. Tento rok je situácia iná. Májové zrážky zásobám vody v pôde pomohli, tie terajšie ich udržujú. Problémom zostáva nerovnomerné rozloženie zrážok, kedy prívalové dažde a lejaky časť úrody poškodzujú. Na druhej strane ani problémy so suchom nie sú naplno zažehnané. 

„Miera intenzity sucha v celom pôdnom profile pri porovnaní aktuálneho stavu s obvyklými podmienkami v rovnakom období, je na úrovni mierneho až výrazného sucha na Kysuciach, Orave, lokálne na Turci a v Javorníkoch. Začínajúce sucho je na Považí, Záhorí a Ponitrí a v Strážovských vrchoch. V povrchovej a hlbšej vrstve je mierne až výrazné sucho taktiež najmä na severe stredného Slovenska a na krajnom západe,“ vyjadrila sa Jana Holéciová z SPPK. 

Oslava či obdobie obáv?

Žatva je vo všeobecnosti považovaná za oslavnú záležitosť – má byť oslavou novej úrody aj nového chleba, ktorý z nej vzíde. Mnohí poľnohospodári sa ju snažia tak brať, hoci oslavné emócie zatieňujú aj otázniky nad tým, ako táto sezóna napokon dopadne. 

„Ďalšie rozčarovanie sa spája s repkou. Tí, ktorí u nás v regióne už začali zakášať do repky, nám hlásia výnosy pod 4 tony z hektára. To je obrovské sklamanie, pretože repky na poli vyzerajú na pohľad veľmi dobre. Nádej máme ešte pri pšenici. Pestovatelia, ktorí skúšali žať pšenice hovoria o výnosoch 6 až 8 ton z hektára. Avšak aj tu bude otázna kvalita, ktorá nás ešte môže prekvapiť,“ uviedol Milan Halmeš. 

Ďalšie obavy v mnohých poľnohospodároch vzbudzujú aktuálne ceny na burzách. Tie sú oproti minulému roku výrazne nižšie. V prípade niektorých plodín aj o tretinu či polovicu. Úrodu, ktorú za ne budú poľnohospodári predávať, pritom zakladali ako jednu z najdrahších v histórii.