V uplynulých rokoch poľnohospodári vychádzali s kombajnmi na polia už aj v prvej polovici júna. Tento rok to neplatí – mechanizmy sa zatiaľ len pripravujú, žatva je na spadnutie a začne sa s ňou zrejme už o pár dní.

„Je tu skutočne posun 7 až 10 dní oproti posledným rokom. Na druhej strane je to termín, ktorý sme na žatvu bežne mávali pred 15 až 20 rokmi,“ skonštatoval Milan Halmeš z PD Žemberovce v levickom okrese.

Posun hlásia všetky regióny – spôsobilo ho počasie.

„Je to naozaj nezvyčajný rok, po suchej jari a následne studenom a mokrom máji, sa vegetácia oneskorila. Ja si pamätám, že na Jána, 24-júna, sa v minulosti žalo. Ale teraz to naozaj vyzerá, že začneme až o týždeň, možno o 10 dní,“ uviedol aj Zoltán Černák, konateľ Poľno SME s. r. o. Palárikovo.

Kedy teda?

Prípravy na žatvu vrcholia aj v okolí Nitry.

„Predpokladáme, že začneme po 5.júli,“ vyjadril sa Igor Jakubička, predseda predstavenstva PD Devio Nové Sady.

V Žemberovciach to vyzerá, že žatvu spustia o pár dní skôr.

„Sucho a teplo teraz urýchľuje dozrievanie jarného jačmeňa, pšenice aj repky. Predpokladáme, že začneme po 1. júli ozimným jačmeňom, repkou a pšenicou budeme pokračovať zrejme v ďalšom týždni. Samozrejme, všetko závisí od toho, čo povie hlavný agronóm, tam hore nad nami. V týchto dňoch sa obávame najmä prívalových dažďov a ľadovca, počasie je v tomto nepredvídateľné,“ vysvetlil Halmeš.

Obavy

Hoci sezóna vôbec nie je ideálna, ešte pred pár týždňami do úrody vkladali poľnohospodári veľké nádeje.

„Na poliach to nevyzerá zle, práveže to vyzerá celkom dobre, ale uvidíme, ako sa to vyvinie. Nemôžeme hodnotiť, kým to nie je všetko pod strechou,“ skonštatoval začiatkom júna predseda SPPK Emil Macho.

„Hovorí sa – studený máj, v stodole raj, a tak to tento rok bolo. Ale aby sme dosiahli aj do toho skladu, treba, aby aj jún bol primerane mokrý a aby horúčavy nad 30 stupňov nepoškodili porasty,“ vyjadril už vtedy obavy Marián Záhumenský, podpredseda predstavenstva Agrocontract Mikuláš.

Práve horúčavy, vysoké teploty a sucho však počas celého júna trápili mnoho oblastí Slovenska.

„Teraz nastáva zahorenie zrna. Najmä u repka sa vplyvom horúčav a sucha scvrkáva semienko. Porasty boli ešte pred dvomi týždňami v dobrej kondícii, a práve teraz, v tomto počasí a v týchto dňoch sa rozhoduje, ako to dopadne. Dá sa povedať, že nám to vysychá pred očami. U repky to vidieť najviac, pretože má semienko vyslovene vystavené slnku. Výsledkom môže byť, že bude menšia úroda a bude aj menej oleja – porasty vyzerajú veľké, ale tie zrná sú menšie vplyvom sucha. Môžu zahorieť a to bude mať vplyv aj na výnos z hektára,“ uviedol Halmeš z PD Žemberovce.

V Palárikove to vyzerá podobne.

„Pre mňa je zázrakom, že v týchto horúčavách porasty ešte držia, hoci nie je žatva. Keby bolo pred dvomi týždňami dobre napršalo a schladilo sa, bolo by to bývalo dobre. Úrody boli zakladané na asi 8 až 9 ton z hektára u pšeníc, u jačmeňa na 5 až 6, možno aj 7 ton. Avšak čo s tým spraví počasie, či to nebude namiesto 9 ton len možno 3 až 4 tony, to neviem. Napriek tomu, že som v poľnohospodárstve už polstoročie, neviem dnes odhadnúť, či sa udržíme aspoň na priemerných hodnotách,“ vyjadril sa Černák z Palárikova.

Jesenné plodiny zatiaľ nestrácajú

Pri jesenných plodinách sa situácia podľa Černáka zatiaľ vyvíja vcelku sľubne.

„Cukrová repa nám na jar zamrzla, až 80 percent sme museli vyorať a zasiali sme nanovo. Ale nový osev je krásny. Myslím si, že dobieha aj ten pôvodný. Môže tam byť sklz na jeseň, pri vyorávaní, možno sa začne o dva týždne neskôr ako iné roky. Ale tam problém zatiaľ nevidíme. Pri kukurici to tiež ešte nie je stratené. Kukurica najviac utrpela májovým chladom. Je tam výškový sklz asi pol metra. Ale ak by teraz, aj neskôr v auguste zapršalo, tak pri tom počte jedincov, ktoré sa držia, možno predpokladať, že úroda bude priemerná, možno aj nadpriemerná,“ vysvetlil Černák.

Sklz aj extrémy počasia potvrdzujú poľnohospodári naprieč celým Slovenskom. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už spustila monitoring škôd – ten sa rovnako, ako v minulých rokoch, zameria na škody spôsobené jarnými mrazmi, búrkami, námrazou, silným dažďom, veľkým suchom, ľadovcom, ako aj hrabošmi a premnoženou zverou.

Extrémny rok

„Z porovnania priebehu počasia jarných prác v rokoch 2017 – 2021 je zrejmé netypické, extrémne nevhodné rozmiestnenie nedostatku a nadbytku vlahy, nízkych a vysokých teplôt. Celkový ročný úhrn zrážok alebo teplôt síce môže byť v jednotlivých rokoch na priemernej úrovni, avšak nevhodné načasovanie a prudké zmeny teplotných a vlhkostných pomerov každoročne ohrozujú rastlinnú výrobu. Rok 2021 hodnotíme z porovnania spomínaných rokov aktuálne ako najhorší z pohľadu extrémov počasia. Nedostatok vlahy v zime a veľa návalových zrážok počas vegetačného obdobia pôda, resp. plodiny nedokážu vstrebať a efektívne využiť,“ uviedla Jana Holéciová.

Aj to sú podľa nej dôvody na to, aby sa štát viac zaoberal rizikom výkyvov počasia, ktoré spôsobujú znižovanie produkcie, ale aj vysušovanie krajiny, poškodzovanie pôdy, či nemožnosť založiť alebo pozberať časť úrody.