Tohtoročná žatva sa naplno rozbehla v takmer všetkých regiónoch Slovenska. Tento rok sa nesie v očakávaní lepšej úrody oproti vlaňajšku, hoci s otáznikmi nad speňažením a ekonomikou pestovania. Ceny komodít sú stále výrazne vzdialené od vlaňajších maxím. Napriek všetkému treba dozretú úrodu čo najskôr dostať pod strechu. V okolí Nových Zámkov to stihnú už v polovici tohto týždňa.

„Obhospodarujeme 3800 hektárov. Čo sa týka klasických poľných plodín, sme v podstate na konci žatvy, zostávajú nám asi len dva dni. Celý priebeh sa dá hodnotiť ako dobrý, zdržala nás len jediná búrka, a aj po nej sa dalo hneď na druhý deň kosiť,“ uviedol Patrik Ferus, agronóm podniku Poľnohospodár Nové Zámky.

K ukončeniu žatvy sa blížia poľnohospodári vo viacerých oblastiach južného Slovenska.

„Z aktuálnych údajov vyplýva, že poľnohospodári – členovia SPPK – pozbierali zatiaľ 26 percent hustosiatych obilnín a 47 percent repky, ktorú pestujú. Najviac je pokoseného jačmeňa ozimného – 87 percent,“ objasnila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Galanta

Napríklad v okrese Galanta sa kosí podľa údajov SPPK nepretržite s výnimkou jednej malej prestávky. Počasie je priaznivé – žatevné. Podľa dostupných informácií je jačmeň ozimný pozbieraný v okrese Galanta na 99 percent a jačmeň jarný na 85 percent. Repky sú takmer ukončené, kosí sa aj tvrdá pšenica, hrach, horčica a mak.

Trnava

„Celý región Trnavy je postihnutý extrémne vysokým napadnutím hrabošmi, a to aj napriek tomu, že kde bolo možné, poľnohospodári s nimi bojovali už od jesene. Porasty postihnuté hrabošmi dávajú úrody o 30 až 50 percent nižšie. Najväčšie škody sú v chránených územiach, kde nie je možné zakročiť Stutoxom ani Ratronom,“ dodala Holéciová.

Čakali viac

Celkové výnosy a úrodnosť poľnohospodári zatiaľ hodnotiť nechcú, až kým sa žatva definitívne neskončí. Isté však je, že očakávania o výrazne vyšších výnosoch ako po minulé roky, sa nepodarí naplniť všade.

„Aj u nás sme čakali o niečo lepšiu úrodu. Ale môžeme byť radi, lebo je lepšia ako vlaňajšia. Takže hoci sa očakávania celkom nenaplnili, sme spokojní a definitívne budeme hodnotiť až po žatve,“ uviedol Patrik Ferus od Nových Zámkov.

sever Slovenska

Do žatevných prác sa postupne zapájajú regióny podľa zvyšujúcej sa nadmorskej výšky. Podľa údajov SPPK sa čakáva, že severne položené oblasti Liptova, Oravy, Turca či Žiliny sa do žatvy zapoja v druhej polovici júla.

„V okrese Bytča sa má začať žatva koncom týždňa kosením repky a aj obilnín. Žilinský okres očakáva začiatok žatvy o dva týždne. V Martine zaznamenali silnú búrku, porasty sú poľahnuté,“ uviedla Holéciová.

Sebestačnosť 167 percent

O priebehu a najmä celkových výsledkoch žatvy rozhodne počasie nasledujúcich dní a týždňov. V produkcii hustosiatych obilnín zostáva Slovensko viac ako sebestačné. Vlani sme napríklad vypestovali 4,3 milióna ton obilnín, pričom domáca spotreba predstavovala viac ako 2,5 milióna ton. Sebestačnosť tak dosahuje 167 percent, čo je dostatok pre domáce spracovanie aj export. Na ten každoročne odchádza asi 40 percent slovenskej produkcie.