Slovensko má za sebou prvú sezónu spojenú na poliach aj s vytváraním biopásov ako neprodukčných plôch. V minulosti, kým neboli tieto prvky podporované, boli vytvárané len v mizivom množstve. Hoci ich zakladanie zostalo dobrovoľné, v novom období spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zakladanie biopásov stalo podmienkou pre získanie vyšších platieb z ekoschém. Aj preto k ich vytvoreniu pristúpilo množstvo poľnohospodárov.

„Predbežné dáta hovoria, že do celofarmovej ekoschémy spadá 85,6 percent poľnohospodárskej plochy základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti. Celkovo sa do celofarmovej ekoschémy zapojilo 8 759 subjektov,“ vysvetlilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Nastavenie biopásov vzniklo aj v spolupráci s ochranárskou obcou. Po spoločnej dohode tak biopásmi majú byť oddelené 20 hektárové parcely v chránených územiach. Inde môžu byť parcely až 50-hektárové.

„V predošlých desaťročiach poľné vtáctvo na Slovensku utrpelo pre nevhodne nastavenú poľnohospodársku politiku rovnako ako inde v Európe. Početnosť jarabíc je o 99 percent nižšia. Z bežného druhu sa stal ohrozený. Vyhynul u nás brehár, hvizdák, o desiatky percent poklesli strnádky lúčne, pŕhľaviare a iné bežné druhy vtákov. Vzhľadom k týmto negatívnym zmenám sme čakali, že biopásy síce prinesú zmenu, ale zmena bude viditeľná postupne, bude trvať viac rokov, pozitívny prínos sa prejaví pomalšie,“ vysvetlil Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.

Monitoring prekvapil

Ochranári počas prvého roka aplikácie nových pravidiel mapovali aj situáciu priamo v teréne. Po dohode s viacerými pestovateľmi zapojenými do ekoschém pomocou štandardizovanej metodiky monitorovali 40 biopásov a 40 kontrolných plôch umiestnených uprostred polí. Monitoring sa uskutočnil na celom Slovensku od apríla do júla. Výsledky ich pozitívne prekvapili.

„Boli veľmi povzbudivé už v prvom roku. Celkovo sme na monitorovacích transektoch s biopásom zaznamenali dvojnásobný počet vtákov, než na kontrolných plochách. To sa však týka všetkých druhov vtákov. Keď sa pozrieme bližšie na jednotlivé skupiny, rozdiely sú ešte významnejšie. V prípade druhov hniezdiacich na zemi, teda tých, ktoré využívajú polia a nedrevinové neprodukčné plochy aj na hniezdenie, bol rozdiel 4,4 násobný v prospech biopásov. V skupine vybraných druhov s negatívnymi populačnými trendami a druhmi európskeho významu, teda u ohrozených druhov, bol rozdiel v početnostiach dokonca 7,5 násobný. Niektoré druhy sme zaznamenali výhradne na biopásoch a v ich blízkosti, napríklad dropa veľkého, ktorý pre stratu biotopov u nás prežíva už len na poslednej lokalite,“ zhrnula výsledky Adriana Hološková, koordinátorka monitoringu vtáctva na biopásoch.

Boli aj problémy

Zatiaľ čo ochranárov výsledky potešili a do budúcnosti očakávajú ďalšie pozitívne zmeny v agrárnej krajine, poľnohospodári počas uplynulého obdobia v súvislosti s biopásmi čelili viacerým problémom. Týkali sa najmä výrazného zaburinenia aj rozmnoženia sa škodcov – hrabošov poľných. Napriek ťažkostiam sa nájdu aj takí, ktorí biopásy vnímajú pozitívne.

„Som z tých, ktorí do biopásov išli. Identifikoval som na mojich parcelách miesta, ktoré sú aj tak neprodukčné a takýmto spôsobom som ich sprístupnil biodiverzite. Ako ekoroľník to vnímam tak, že keďže nepoužívam prípravky na ochranu rastlín, biodoverzita mi pomáha. Je správne, ak dokážeme pozitívne myšlienky, ktoré sú osvedčené aj inde vo svete, pretaviť do praxe aj u nás,“ vyjadril sa na margo biopásov Bálin Pém, poľnohospodár z južného Slovenska.

Prax však aj podľa neho ukázala, že niektoré nastavenia je potrebné zmeniť a prispôsobiť tak, aby k problémom v súvislosti s biopásmi nedochádzalo. Mnoho pestovateľov vznik ťažkostí pripisuje predovšetkým, podľa nich, nevhodne nastaveným termínom kosenia a tomu, že do biopásov nemohli vstupovať už v čase, kedy sa rôzne buriny a alergény začali vo veľkom množiť. V tomto smere potrebu úpravy potvrdzujú aj ochranári.

„Je nutné dodať, že problémy, ktoré boli tento rok spôsobené necieľovými druhmi burín, boli spôsobené veľmi chladným a vlhkým začiatkom sezóny, aj tým, že na mnohých miestach v zmysle platnej legislatívy zostávali biopásy ako úhor bez vysiatia zmesí, čo zároveň spôsobilo, že nemohli byť ako úhor pokosené v čase, kedy sa klasické biopásy už kosiť môžu. Do budúcich rokov však budeme podporovať požiadavky farmárov, aby v prípade nevhodného porastu necieľových druhov burín mohli byť pokosené skôr aj úhorové biopásy, a aby bol proces administratívne jednoduchší,“ uviedol Jozef Ridzoň.

Čaká sa na súhlas Bruselu

Na zavedenie týchto zmien však Slovensko potrebuje súhlas Európskej komisie. Tá má návrhy už na stole. Zmenami chce rezort pôdohospodárstva poľnohospodárov motivovať k tomu, aby pri biopásoch zotrvali aj v ďalších rokoch.

„Úpravy reagujú na skúsenosti s implementáciou poľnohospodárskych subjektov so zavádzaním novej intervencie ekoschém v roku 2023. Navrhované úpravy zavádzajú tolerancie z členenia ornej pôdy biopásom, zavádza sa vyšší váhový faktor pre neskoršie kosené biopásy a umožňuje sa skoršie kosenie úhoru s porastom a plôch vysiatych zmesami pre opeľovače. Taktiež sa umožňuje obhospodarovanie úhoru s porastom, biopásov, a plôch vysiatych zmesami pre opeľovače bez hraničných termínov v prípade výskytu inváznych nepôvodných druhov rastlín na týchto plochách.  Zmeny sa týkajú aj členenia ornej pôdy v chránených územiach, umožnenie presunu biopásu na inú plochu v rámci rovnakého dielu pôdneho bloku či zlepšenie životných podmienok dojníc pastevným chovom v kombinácií podpory zlepšenia podmienok ustajnenia dojníc,“ vyjadril sa agrorezort.

V minulosti ministerstvo deklarovalo, že požadované zmeny po schválení Bruselom zavedie už v ďalšom kalendárnom roku.

„Komisár Wojciechowski ma uistil, že do konca roka bude táto modifikácia odsúhlasená,“ informoval pred pár dňami Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka po rokovaní s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo.

Nakoľko sa sľuby podarí splniť, ukážu až nasledujúce mesiace. Podľa samotných poľnohospodárov v ich radoch často chýba aj osveta.

„Často sa ma pýtali iní roľníci, že či tých 20 hektárov nejaký chrobák aj prejde, či prejde prepelica z ornej pôdy do biopásu alebo úhoru, že akým spôsobom to ovplyvní to konkrétne prostredie. Tieto veci nie sú vysvetlené. Keď človek rozumie, čo robíme a prečo to robíme, tak to začne robiť z vlastného presvedčenia a nemusí sa mu to predpisovať. Takže si myslím, že v tomto smere je tu veľký nedostatok osvety,“ uzatvoril Bálint Pém, ekoroľník z južného Slovenska.