Odstrel chráneného vlka dravého bude tento rok možný o čosi skôr, ako v minulosti. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnilo vyhlášku, ktorá termín odstrelu posúva. Platiť bude už v najbližšej sezóne.

„Začiatok času lovu vlka dravého sa posúva z 1. novembra na 1. septembra, čo umožní loviť vlka dravého v období, keď sa ešte hospodárske zvieratá nachádzajú vonku na pastve a zároveň je to obdobie, kedy dochádza k najväčším škodám spôsobeným vlkom na hospodárskych zvieratách,“ uvádza sa v dôvodovej správe k najnovšej Vyhláške, ktorou sa vykonáva Zákon o poľovníctve.

Tá nadväzuje aj na zmeny prijaté v legislatíve pod palcom rezortu životného prostredia. Ministerstvo pôdohospodárstva si od nich sľubuje účinnejšiu ochranu voľne sa pasúcich zvierat pred vlkom.

„Zmena zároveň bude viesť k podpore tradičného hospodárenia na vidieku, a to v súvislosti s možnosťou účinnejšej ochrany pasúcich sa hospodárskych zvierat v období, v ktorom vlk spôsobuje chovateľom najväčšie škody. Predĺženie času lovu okrem toho prispeje k návratu plachosti a prirodzeného správania u vlka dravého. V súvislosti s postupnou stratou plachosti vlka dravého narastá nebezpečenstvo jeho prenikania do miest v blízkosti človeka, kde môže dôjsť k nežiadúcej hybridizácii so psom, čo predstavuje vážnu hrozbu pre genofond tejto šelmy,“ vysvetľuje agrorezort vo vyhláške.

Nesúhlas ochranárov

Posun termínu lovu vlka o dva mesiace skôr kritizovali ochranárske združenia. Dve z nich proti návrhu podali aj hromadnú pripomienku, označenú ako zásadná. Argumentovali nepodloženými faktami, hrozbou zníženia populácie karpatského vlka, a tým, že efekt pre hospodárske zvieratá nová legislatíva neprinesie.

„Návrh žiadnym spôsobom nerieši ochranu hospodárskych zvierat pred útokmi túlavých psov a v rozpore s dôvodom, ktorým je znižovanie škôd na hospodárskych zvieratách, je jednostranne zameraný len na usmrcovanie vlkov a na zhoršenie ich ochrany, čo naopak môže vplyvom rozvratu svoriek viesť k nárastu škôd na nedostatočne chránených hospodárskych zvieratách,“ uvádza sa v pripomienke, ktorú spolu podali Lesoochranárske zoskupenie Vlk a združenie URSIA.

Problém hybridizácie vlkov so psom ochranári označili za vymyslený a kritizovali aj to, že zmeny nijako neriešia pytliactvo a nezohľadňujú vlka ako podstatného vrcholového predátora, ktorý je významným z hľadiska prirodzeného fungovania ekosystémov.

„Legislatívna zmena nie je podložená žiadnym výskumom a overiteľnými vedeckými dátami, ktoré by preukazovali, že rozšírenie doby lovu vlkov a lov na základe kvót určovaných poľovníkmi, nespôsobí ohrozenie populácie vlka z dlhodobého hľadiska. Ochranu vlkov za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany nie je možné reálne zabezpečiť, pretože o výške kvóty a podmienkach lovu rozhoduje výlučne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorého náplňou práce je hájiť záujmy poľovníkov, a nie záujmy ochrany prírody a vybraných druhov,“ upozornili v pripomienke ochranári.

Ich apel na neprijatie legislatívy zostal nevypočutý.

Názory na lov sa môžu líšiť aj medzi poľnohospodármi

Prísnejšie podmienky vo vzťahu k vlkovi a ochrane hospodárskych zvierat na druhej strane vítajú niektorí poľnohospodári. Problémy s predátorom majú aj niektorí mladí farmári, chovajúci zvieratá na pastvinách.

„Farmári v rámci živočíšnej výroby v oblastiach s vyšším výskytom vlka by privítali intenzívnejší lov a posunutie termínu odstrelu na 1. september. V tomto období sa ešte pasie dobytok a vlky, najmä pri učení mláďat loviť, často útočia na stáda. Ovce sú pre ne ľahkou korisťou, čo v určitých regiónoch vedie k výrazným stratám,“ upozornil Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku.

Názory poľnohospodárov na lov vlka sa však podľa neho rôznia aj podľa typu hospodárenia a miery ním spôsobených škôd.

„U farmárov v rastlinnej výrobe je to naopak, ako v živočíšnej výrobe. Títo poľnohospodári by možno ocenili vyšší výskyt vlka, ktorý by pomohol regulovať premnoženú raticovú zver a diviaky. Tieto zvieratá spôsobujú väčšie škody na úrode ako vlky v oblasti živočíšnej výroby. Je dôležité prihliadať aj na to, že vlk je chránený druh a farmári by mali mať dostatočne zabezpečené stáda. Najefektívnejším riešením by mohol byť cielený odchyt v problematických oblastiach, kde dochádza k najväčším škodám a následný presun tam, kde je vlk potrebný,“ dodal Glovaťák.

Škody dosahujú státisíce

Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku vyčíslil škody, ktoré vlk ročne spôsobí na hospodárskych zvieratách, do výšky takmer 700 tisíc eur.

„Vítame akékoľvek preventívne opatrenia, ktoré pomôžu chovateľom, aby mohli chovať zvieratá – ovce či kozy, v horských a podhorských oblastiach. Posun termínu je pre nás určite priaznivou správou, pretože naši chovatelia pociťujú enormný tlak predátorov napriek tomu, že robia všetky preventívne opatrenia,“ vyjadril sa Slavomír Reľovský zo Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Niektoré chovy podľa neho majú zvieratá na pastve takmer celoročne a tlak predátora pociťujú o to viac.

„Nejde len o priamu škodu na zvieratách, ale aj o nepriame škody, ktoré sú ešte vyššie. Je dôležité udržať chov zvierat pasením, pretože to pomáha krajine – má to význam z hľadiska udržiavania vody v krajine, z hľadiska krajinotvorby, z hľadiska protipožiarnych opatrení. Aj v tom je význam pastierstva. Ak ale chovateľovi neustále vznikajú škody na zvieratách, pre neho je najrýchlejšie rozhodnutie vzdať sa chovu a nepásť. Otázkou zostáva, kto sa potom bude starať o trvalé trávne porasty,“ dodal Reľovský.