Poľnohospodári sa opäť chystajú vyjadriť svoju nevôľu so situáciou v sektore verejne. Protestovať budú vo štvrtok 27. februára 2025 na hraničnom priechode Holíč – Hodonín. Dôvod je však iný, ako vlani, keď do ulíc viacerých miest vyrazili stovky traktorov a tisíce zástupcov sektora.

„Situácia je svojím spôsobom stále napätá a vstúpil do nej Mercosur – teda obchodná dohoda EÚ s krajinami Latinskej Ameriky ako je Brazília, Argentína, Paraguaj alebo Uruguaj. My sme sa už vyjadrili, že túto dohodu nepodporujeme a žiadame, aby z nej bolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo vyňaté,“ vysvetlil Andrej Gajdoš, predseda SPPK.

Nesúhlas s dohodou sa ozýva z rôznych kútov Európy a v niektorých krajinách sa proti nej už aj protestovalo. U nás pôjde o prvú protestnú akciu, ktorá bude koordinovaná spolu s českými a maďarskými poľnohospodármi. Výhrady sa týkajú najmä rozdielnych podmienok, za ktorých poľnohospodárstvo v únii a v Latinskej Amerike funguje.

„Zatiaľ nevieme o tom, že by v rámci európskych inštitúcií vznikla aspoň nejaká blokujúca časť členských štátov, preto sme sa ako poľnohospodári v rámci Európy rozhodli, že urobíme spoločné koordinované protesty, na ktorých prednesieme naše požiadavky a vyjadríme nespokojnosť s touto dohodou,“ dodal Gajdoš.

Rok po

Plánovaný protest nebude takého rozsahu, ako tie z vlaňajšieho februára. Tie patrili k historicky najväčším u nás – hoci neboli jednotné. Vo februári 2024 v rámci jedného týždňa vyšli do ulíc najskôr zástupcova menších združení a neskôr aj poľnohospodári z najväčšej organizácie. Zatiaľ čo výhrady tých prvých smerovali najmä na domáci agrorezort, druhá várka kritizovala skôr európske pravidlá. Zhoda nastala v požiadavke, týkajúcej sa problémov s priamymi platbami.

„Protesty určite mali význam. Vyplácanie priamych platieb sa po nich pohlo dopredu. Dostali sme platby za rok 2023 a na jeseň 2024 nám boli vyplácané aj zálohové platby, čo sa v histórii ešte nestalo,“ skonštatoval Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov.

Posun v tejto veci pozitívne zhodnotila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Situácia ohľadom priamych platieb sa zásadne zmenila. Rok 2023 bol historicky najhorší čo sa týka ich vyplácania od nášho vstupu do EÚ, zatiaľ čo rok 2024 podľa predbežných údajov vychádza na historicky najlepší,“ vysvetlil Andrej Gajdoš.

Očakávania boli väčšie

Z pohľadu požiadaviek, ktoré pri vlaňajších protestoch zaznievali, však nepanuje úplná spokojnosť.

„Mali sem 8 požiadaviek. Z nich síce priame platby boli tou hlavnou a pri nej sa veci pohli dopredu, nie je to tak pri všetkých ostatných. V rámci byrokracie sme stále nespokojní, keďže musíme pomerne veľa sedieť za počítačom, kde sme pri administrácii viazaní rôznymi termínmi, pri ktorých sa nehľadí na to, že klíma sa mení. Nedá sa v takejto situácii dať od stola nejaký dátum. Čo sa týka ďalšej požiadavky – registra užívacích vzťahov k pôde, ten nám bol zo strany ministra sľúbený v podobe nejakého prvého nástrelu do júna 2024. Máme rok 2025 a nič som zatiaľ nevidel. Pritom to je téma, ktorá mala byť vyriešená už dávno. Tiež nemáme spustené finančné nástroje, ktoré nám boli sľúbené do konca roka 2024 a neviem si predstaviť, akým spôsobom vyčerpáme peniaze z eurofondov, keďže sme v treťom roku nového obdobia a nemáme vyčerpané ani peniaze z minulého obdobia,“ upozornil Jelen.

Úplnú spokojnosť so situáciou v sektore po vlaňajších protestoch nevníma ani Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Určité úľavy prišli, ale čakali sme viac. Mnoho poľnohospodárov netuší, čo ich čaká v budúcnosti, pretože tu máme nové podmienky, ktoré nám Európska komisia v rámci zelenej dohody stanovila, nové výkazníctva. Na druhej strane sú poľnohospodári vo veľkom očakávaní, čo prinesie nová spoločná poľnohospodárska politika po roku 2027. Mali sme možnosť vidieť prvý dokument, ktorý asi vyvolal viac vášní, ako spokojnosti. Dostali sa k nám informácie o tom, že by malo dôjsť k spojeniu Kohézneho fondu a SPP, čo v podstate znamená zánik SPP, čo vyrušilo poľnohospodárov,“ dodal Gajdoš.