Brusel by plánovanou reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) spôsobil vážne problémy poľnohospodárom. „Nerozhodujte o nás bez nás,“ uvádza sa v tlačovej správe dvoch maďarských organizácií Národnej agrárnej komory (NAK) a Združenia maďarských gazdovských kruhov a družstiev (MAGOSZ), ktoré sa končí práve týmto citátom.

Stanovisko vydali 19. februára 2025, v rovnaký deň, keď Európska komisia uverejnila svoju Víziu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo na nasledujúcich päť rokov. Na ňu teda stanovisko ešte nereaguje, kritizuje predovšetkým výsledky Strategického dialógu uverejneného v septembri minulého roka.

Žlčovitý jazyk, veľa dohadov

„Do Strategického dialógu nedostali pozvanie žiadne organizácie poľnohospodárov zo strednej a východnej Európy. Boli v rámci neho sformulované zničujúce návrhy na reštrukturalizáciu poľnohospodárskych dotácií po roku 2027,“ uvádza sa v stanovisku oboch organizácií.

Petíciu s rovnakým obsahom podľa portálu nak.hu už podpísalo 250-tisíc ľudí.

Svoje stanovisko doplnili štúdiou, ktorá však nemá vedeckú povahu, skôr ide o dohady a tvrdenia politického charakteru. V prvom rade kritizujú plán zrušiť dotácie na pôdu, pričom vo Vízii EK sa píše, že tento systém bude ponechaný.

Väčšia koncentrácia pôdy

K zrušeniu alebo reformovaniu priamych platieb na pôdu motivovala eurokomisiu snaha zabrániť pokračujúcej koncentrácii pôdy v rukách veľkých spoločností. Ak veľký vlastník pôdy pestuje monokultúry, získava na priamych platbách viac za menej námahy, pričom napríklad pestovatelia ovocia či zeleniny, ktorí produkujú vyššiu pridanú hodnotu, ťahajú za kratší koniec. NAK a MAGOSZ sa naopak obávajú, že zrušenie priamych platieb by viedlo k väčšej koncentrácii pôdy.

„Hrozí, že sa zastaví pozitívny trend na maďarskom vidieku, kde čoraz viac pôdy vlastnia prvovýrobcovia a rodinné farmy. Z niektorých dedín by zmizla aj zvyšná podnikateľská vrstva a pôdu by prevzali podnikateľské združenia, pri ktorých z dlhodobého hľadiska nie je vylúčené, že sa stanú zahraničným majetkom,“ uvádza sa v štúdii.

Podľa oficiálnych údajov z roku 2023 pôsobí v Maďarsku takmer 200-tisíc poľnohospodárskych podnikov. Kým pred desiatimi rokmi bol podiel malých a stredných fariem na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy 50 percent, teraz sú to už dve tretiny. Na Slovensku veľké farmy obrábajú 88 percent poľnohospodárskej pôdy. Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku v Maďarsku je v súčasnosti 29 hektárov, podľa odhadu ekonómov je to na Slovensku 100 hektárov.

Rastie aj kapitálová sila a ekonomická výkonnosť rodinných fariem, ktoré štúdia pripisuje predovšetkým vládnym opatreniam, ako je napríklad zvýhodnený daňový systém pre prvovýrobcov.

„Strategický dialóg formuluje aj návrh smerujúci k zjednoteniu daňového systému, ktorý by eliminoval výhody preferenčného zdaňovania prvovýrobcov v Maďarsku.“

Presúvanie právomocí do Bruselu

Podľa štúdie by návrhy Strategického dialógu rozšírili možnosti Európskej komisie zasahovať do systému podpory a zúžili manévrovací priestor pre členské štáty.

„Niet pochýb o tom, že zmeny majú vplyv na centralizáciu EÚ.“

Vo vízii EK sa naopak uvádza, že budúca SPP by mala mať iba povahu politickej línie a členské štáty by mali mať väčšiu flexibilitu rozhodovať o pravidlách na národnej úrovni.

Štúdia zároveň vyčíta predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej, že odsunula na vedľajšiu koľaj Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo (DG AGRI), ktoré sa nezúčastnilo na Strategickom dialógu. Predsedníčku EK kritizuje štúdia aj osobne.

„V reakcii na protesty farmárov sa komunikácia z Bruselu okamžite prepla do režimu kampane a zasypala farmárov priaznivými sľubmi. Skutočnosť, že von der Leyenová mohla zostať predsedníčkou EK s podporou Zelených (a tiež maďarských opozičných strán), by určite mohla vyvolať podozrenie,“ uvádza sa v štúdii.

Spájanie kritiky EÚ a kritiky domácej opozície, ktorá „vypredáva“ národné záujmy, je bežný komunikačný úzus maďarských politikov a bežný tón v maďarských médiách. Maďari majú zároveň dôvod obávať sa, že mechanizmus krátenia dotácií pri nedodržiavaní zásad právneho štátu sa bude vzťahovať aj na poľnohospodárstvo. Predsedníčka Leyenová takéto stanovisko podporuje. Maďarsku v uplynulých rokoch už neraz krátili prostriedky z eurofondov, ale na poľnohospodárske dotácie im zatiaľ nesiahli.

Ukrajina pri bránach EÚ

Štúdia vyčíta Strategickému dialógu, že sa v ňom nespomína vstup Ukrajiny do EÚ ako jeden z faktorov, ktorý ovplyvní európske poľnohospodárstvo. Napriek tomu vidí ciel v plánovaných zmenách práve v tom, že majú systém podpory pripraviť na budúci vstup Ukrajiny. Tým by sa územie oprávnené na podporu rozšírilo o 40 miliónov hektárov, čo je takmer tretina územia, na ktoré sa poskytujú poľnohospodárske podpory dnes.

„Treba spomenúť aj dumping ukrajinských výrobkov, keďže Ukrajina má rozlohu takmer tretiny celkovej výrobnej plochy EÚ. Potreba vykonať posúdenia vplyvu v súvislosti s dohodami o voľnom obchode možno považovať za značne oneskorené, keďže tovar z Ukrajiny môže už roky takmer voľne prúdiť do EÚ.“

Hospodárske zvieratá

Štúdia zároveň kritizuje, že výsledky Strategického dialógu nabádajú znížiť spotrebu mäsa a prejsť na rastlinné potraviny.

„Mal by sa obmedziť chov zvierat a aby sa to dosiahlo, chovatelia majú byť povzbudení jednorazovou platbou,“ uvádza sa v správe maďarských organizácií.

Ako hlavný argument uvádza správa emisie v poľnohospodárstve, avšak podpora konzumácie rastlinnej stravy namiesto mäsovej má v EÚ celkom iný dôvod: vysoká závislosť na krmivách dovezených zo zahraničia. Vízia EK už o znižovaní počtu hospodárskych zvierat nehovorí, no sľubuje nový plán pre toto odvetvie. Napríklad, podporou pestovania bielkovinových plodín.

V Maďarsku sa chovov hospodárskych zvierat v uplynulých rokoch výrazne znížil. V porovnaní s rokom 2013 klesol počet zvierat o 125 tisíc kusov.

Strategický dialóg a maďarské predsedníctvo

Výsledky Strategického dialógu boli prezentované v septembri, keď bolo Maďarsko predsedníckym štátom EÚ. Maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy nepatril k takým ostrým kritikom dialógu, ako dve organizácie poľnohospodárov. Označoval ho za krok dobrým smerom. Na záver svojho predsedníctva Maďarsko predstavilo ešte jeden, alternatívny plán k Strategickému dialógu, ktorý schválila Rada ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v decembri.

Tento dokument však obsahuje podobné myšlienky, zdôrazňuje, že podpora poľnohospodárstva by mala ostať dvojpilierová a mal by byť pre ňu k dispozícii dostatok prostriedkov.