Téma závlah a potreby ich rozvoja je na Slovensku nielen častou, ale aj pomerne obľúbenou. Konštatovania, že u nás klesá rozloha zavlažovanej plochy, že pre klimatickú zmenu je nutné zavlažovanie opäť rozbehnúť, a že sa do závlahových sústav bude investovať, mohli poľnohospodári počuť za uplynulé roky od každého ministra pôdohospodárstva. Výnimkou nie je ani ten súčasný, o čom svedčí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády.

Medzi strednodobé priority aktuálneho programového vyhlásenia vlády patrí aj „podpora revitalizácie existujúcich hydromelioračných sústav s dôrazom na obnovu závlahovej infraštruktúry ako nezastupiteľného opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov klimatickej zmeny“.

Aj napriek neustálym deklaráciám pohnúť problematiku závlah dopredu sa to zatiaľ v praxi nedarí. Z 321 tisíc hektárov, ktoré boli pod závlahami na konci osemdesiatych rokov, je dnes zavlažovaný už len zlomok.

„Vzhľadom na aktualizáciu výmery spôsobenú napr. zastavaním pri rozširovaní intravilánov obcí, výstavbou diaľnic, priemyselných a logistických parkov a pod. prišlo v priebehu rokov 2014 až 2022 k ďalšiemu zníženiu vybudovanej výmery o 2 591 hektárov. Výmera vybudovaných závlah k 31. 12. 2022 bola 318 010 hektárov a počet čerpacích staníc 442,“ píše sa v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2023.

Dôležité v praxi však nie je to, čo je vybudované, ale to, čo je aj funkčné. Podľa tabuľky uvedenej v Správe je v rámci závlahových kapacít aktuálne funkčných 78 čerpacích staníc, určených pre výmeru asi 51 a pol tisíc hektárov. Ďalších 130 čerpacích staníc s dosahom na bezmála 90 tisíc hektárov, je obmedzene funkčných, zvyšok – 234 čerpacích staníc určených pre plochu 177 tisíc hektárov je nefunkčných.

Nerastie ani záujem o prenájom

Už od roku 2007 je možné štátne závlahové zariadenia využívať len formou prenájmu. Kapacity boli vtedy záujemcom ponúknuté sa symbolickú sumu – 1 slovenskú korunu na hektár zabudovanej zavlažiteľnej plochy. Podmienkou bola starostlivosť o prenajatú sústavu a úhrada za dodávku závlahovej vody na náklady prenajímateľa.

„Negatívnou zmenou sa z pohľadu nájomcov môže zdať zvýšenie ceny za prenájom štátnych závlahových zariadení na 3 až 6 eur za 1 hektár a rok. Cena za prenájom nie je určovaná z vybudovanej výmery závlah ako doteraz, ale z tzv. zavlažiteľnej výmery. Na základe aktuálneho stavu možno konštatovať, že celková zavlažiteľná výmera predstavuje 34,35 percent vybudovanej prenajatej výmery,“ konštatuje sa v Zelenej správe.

Najväčšia výmera prenajatých závlah je stále na Podunajsku a dolnom Považí, najmenej na riekach Bodrog a Hornád. Celkovo sa od roku 2007 výmera prenajatých závlah na Slovensku znížila o asi 171 tisíc hektárov – a teda o 75 percent.

„Závlahové systémy nespĺňajú dostatočne technický a technologický štandard. Klesla výmera zavlažiteľných výmer oproti roku 2014, to je počas obdobia uplatňovania Koncepcie revitalizácie hydromelioračných sústav v SR. Závlahy využívajú najmä pestovatelia intenzívnych plodín, ktorí v trhových cenách plodín zahŕňajú aj náklady na závlahovú vodu a prenájom závlahových zariadení,“ konštatuje sa v Zelenej správe.