Včelári čelia extrémnemu roku

Stredná odborná škola Pod Bánošom v Banskej Bystrici býva tradičným miestom Celonárodnej včelárskej výstavy. Inak tomu nebolo ani v sobotu a do priestorov vzdelávacej inštitúcie zavítalo aj tentoraz viac ako tisíc návštevníkov. Čakali ich ochutnávky kvalitných medov či medovín, získať mohli nové vedomosti z oblasti chovu včiel a mnohí videli aj zrekonštruované včelárske dielne školy.
Odborným prednáškam z oblasti včelárskej praxe, vedy a výskumu venovali organizátori výstavy pomerne rozsiahly priestor.
„Súčasné včelárstvo sa dostáva pod nové výzvy, respektíve nástrahy, ktoré súvisia s chovom včiel. Preto je dôležité sústavné a systematické vzdelávanie, ako zo strany domácich, tak i zahraničných odborníkov,“ načrtol Pavel Fiľo, predseda Slovenského zväzu včelárov a riaditeľ školy Pod Bánošom.
Zrejme aj preto bolo v prednáškovej sále počuť nielen slovenčinu, ale aj maďarčinu, češtinu, poľštinu, či francúzštinu. V takmer šesťhodinovom programe prednášok rezonovali rôzne témy. Ekologické metódy liečenia včiel, ako spozorovať prítomnosť vírusov – ktoré včely vyčerpávajú, či spôsoby likvidácie dlhoročných parazitov, ako napríklad klieštik.
„Nemôžeme si zakrývať oči, že sa nič nedeje. Niektoré hlavne horské oblasti nám hlásia najhoršie znáškové pomery za posledných 20 rokov. Nie vždy za to musí byť zodpovedný len klieštik, prípadne zlý klimatický rok. Za veľa v zdraví včiel je zodpovedná výživa. Keď je nedostatočná, včely sú zraniteľnejšie. Je evidentné, že prírodná výživa pre včely v našej krajine klesá. Máme tu mnoho monokultúr, ktoré nekvitnú, máme tu bioenergetiku, jednoducho stratila sa možnosť celoročnej znášky. Môžeme diskutovať o prikrmovaní umelými náhradami, ale prírodný peľ, je prírodný peľ. Adekvátnu umelú náhradu prírodného peľu ešte nikto vo svete nevynašiel,“ naznačuje ďalší možný dôvod zhoršujúcich sa znášok Pavel Fiľo.
Ohrozením pre slovenské včelstvá môže byť príchod nového predátora – sršňa ázijského. Ten je v podstate už pred dverami, v Maďarsku. Postupne priletel z Francúzka a skúsenosti s ním v tejto krajine neveštia nič dobré. Straty na včelstvách dosahujú až 70 percent. Slovenskí včelári vyvíjajú určité obranné aktivity, ale potrebná bude koordinácia aj ďalších zložiek, napríklad ochrany prírody, hasičského zboru, či jednotlivých samospráv.