Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa MPRV SR Z domova

Trvalý tlak envirorezortu priniesol výsledok. Slovenský pestovateľ zažil debakel

Trvalý tlak envirorezortu priniesol výsledok. Slovenský pestovateľ zažil debakel
insert_photoPAS, spol. s r. o. Pernek - topoľ robusta

Od modifikácie Strategického plánu očakáva agrárna verejnosť odstránenie nedostatkov, ktoré sa u poľnohospodárov prejavili počas prvých mesiacov fungovania v systéme nového programového obdobia 2023 – 2027. Slovenský návrh zmien, ktorý v závere apríla schválila porada vedenia ministerstva pôdohospodárstva smeruje výrazne ďalej. Obmedzuje pestovanie niektorých druhov rastlín, čo zásadným spôsobom zasiahne úzko naviazaný spracovateľský priemysel.

Do strategického plánu vraj zasiahol envirorezort

Zo strategického plánu majú byť po prvej modifikácii dokumentu odstránené niektoré druhy topoľov, ktoré sa pestujú ako rýchlorastúce plodiny. Zo zoznamu podporovaných plodín vypadáva aj topoľ robusta, ktorý je podľa údajov Pôdohospodárskej platobnej agentúry na Slovensku pestovaný na výmere 1 352 hektárov.

Ministerstvo pôdohospodárstva dôvodí, že predmetné topole predstavujú invazívne druhy a krížia sa s domácim druhom topoľa čierneho.

Topoľ robusta nie je podľa nariadenia vlády 449/2019 Z.z, ako tvrdí agrorezort, na zozname inváznych nepôvodných druhov rastlín vzbudzujúcich obavy a nie je ani na európskom zozname inváznych rastlín. Na druhej strane, topoľ čierny, ktorý má byť opatrením chránený nie je nikde uvádzaný ako chránená rastlina. V minulosti nebolo preukázané kríženie topoľa čierneho s topoľmi pestovanými ako rýchlorastúce dreviny.

Zaradenie požiadavky na odstránenie určitých druhov topoľov (topoľ kanadský robusta, topoľ maximowiczov a topoľ chlpatoplodý) do 1. modifikácie Strategického plánu SPP 2023 – 2027 vyplynulo z dohody medzi ministrom pôdohospodárstva a ministrom životného prostredia. Odstránenie týchto inváznych nepôvodných druhov topoľov bola podmienka na schválenie nariadenia vlády SR č. 435/2022 Z. z.  na rokovaní vlády SR. Predmetná podmienka bola predložená ako zásadná v rámci medzirezotného pripomienkového konania zo strany MŽP SR,“ odpovedá pre portál poľnoinfo.sk tlačový odbor agrorezortu.

Z odpovede je zrejmé, že v záujme schválenia vládneho nariadenia 435/2022, ktoré stanovuje požiadavky na udržanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho farmára a kondicionalitu urobilo ministerstvo pôdohospodárstva značný ústupok ministerstvu životného pôdohospodárstva. Zmenou strategického plánu pritom potopí časť poľnohospodárov, ktorí na svojich plochách pestujú rýchlorastúce dreviny.

Zasiahli do povolených plantáží

„Naša spoločnosť pestuje topoľ robusta na výmere 38 hektárov a po prvom zberovom cykle musí výrobu kompletne ukončiť. Nedostali sme výnimku na pestovanie a teraz ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia modifikáciou strategického plánu definitívne ukončujú pestovanie rýchlorastúcich drevín na Slovensku,“ informuje nás Marcel Šeliga zo spoločnosti PAS, spol. s r. o. Pernek (okres Malacky).

Práve na Záhorí funguje aj výrobný závod nadnárodnej nábytkárskej spoločnosti, ktorá produkciu od miestnych poľnohospodárov odoberá. Podľa informácií portálu poľnoinfo.sk práve nadnárodný koncern z dôvodu rozhodnutí štátnych orgánov ukončí v priebehu nasledujúcich troch rokov projekt pestovania rýchlorastúcich drevín na ploche 1 200 hektárov. Produkcia končila v ich slovenskom výrobnom závode. Podľa podkladov, s ktorými disponujeme, si nábytkári neželajú k tejto téme uvádzať akékoľvek verejné stanoviská.

„Ak niekto založí plantáž podľa všetkých vtedajších podmienok, očakáva, že ju bude môcť využívať počas celej doby jej rodivosti. Tu však došlo k zásadnej zmene počas pestovateľského cyklu a vynaložená investícia je zmarená. Plantáže topoľa sa zakladajú na dvadsať rokov a za toto obdobie vyprodukujú množstvo drevnej hmoty porovnateľnej s produkciou lesa za osemdesiat rokov. Cyklus zberu topoľa je každých päť rokov,“ vysvetľuje Marcel Šeliga.

Rýchlorastúce dreviny to majú nahnuté od roku 2019

Vylúčenie pestovania topoľov zo strategického plánu bolo len posledným nepriamym ťahom ministerstva životného prostredia na zrušenie pestovania rýchlorastúcich drevín na Slovensku. Ak sa vrátime do minulosti, už novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá platí od augusta 2019 sa vyžaduje na výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov rastlín súhlas orgánu ochrany prírody.

Novela pritom zasahuje spätne aj tých, ktorí založili svoje pestovateľské plantáže pred augustom 2019.  Envirorezortu sme sa pýtali, prečo pestovatelia, ktorí v minulosti disponovali riadnym osvedčením o registrácií plochy a svoje plantáže topoľov založili podľa vtedajších podmienok musia na už vysedené plochy požadovať výnimky z okresných úradov. Odpoveď znela, že nejde o retroaktivitu, nakoľko ide o novú povinnosť, ktorá sa do 31. júla 2019 nevyžadovala.

„Nie je možné spätne vydať súhlas na výsadbu nepôvodných druhov drevín, nakoľko ide o existujúcu skutočnosť na ktorú sa podľa vtedy platnej právnej úpravy súhlas nevyžadoval. Je však potrebné požiadať príslušný okresný úrad o súhlas na pestovanie už vysadených nepôvodných druhov rastlín,“ informuje portál poľnoinfo.sk ministerstvo životného prostredia.

Sú stanoviská holé či rozvité?

No a tu je problém. Okresné úrady podľa našich informácií zväčša kladné stanoviská na pestovanie topoľov neudeľujú. Opierajú sa pritom o stanoviská Štátnej ochrany prírody. Jedným takýmto rozhodnutím určeným pre okresný úrad disponuje aj portál poľnoinfo.sk. V dokumente sa okrem rekapitulácie stavu dočítate len to, že „súhlas na pestovanie sa nevydáva“.

Dokument Štátnej ochrany prírody neposkytuje dôvod, ani ďalší komentár, prečo poľnohospodár, ktorý investoval do diverzifikácie svojich pestovateľských aktivít v nich nemôže pokračovať.

„Ministerstvo nemá vedomosť o tom, že odborné stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky by boli strohé alebo neodôvodnené, ale práve naopak. Spravidla ide o rozsiahle stanoviská odborníkov ŠOP SR z jednotlivých oblastí, ako napr. botanika, zoológia, dendrológia, krajinná ekológia, v ktorých sú dopady navrhovanej činnosti podrobne vyhodnocované vo vzťahu k záujmom ochrany prírody a krajiny v dotknutých územiach,“ ubezpečuje nás tlačový odbor ministerstva životného prostredia.

Okresné úrady svojimi zamietavými stanoviskami spôsobujú, že poľnohospodári nie sú schopní dokončiť ani rozbehnutý výrobný cyklus. Dotknuté subjekty požadujú udeliť výnimky aspoň do roku 2025, no aj to je zväčša zamietnuté. Pestovateľom tak vzniká ekonomická škoda nie len na produkcii, no aj na nemožnosti čerpať na dané pôdy priame platby.

„Nie je možné si deklarovať ornú pôdu ako pôdu oprávnenú na priame platby v prípade pestovania drevín, na ktoré sa vyžaduje súhlas na pestovanie a ak žiadateľ nedisponuje uvedeným súhlasom,“ uzatvára ministerstvo pôdohospodárstva.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: PAS, spol. s r. o. Pernek - topoľ robusta

5 3 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments