Približne 7000 varovných hlásení o riziku a možných problémoch bezpečnosti potravín zaevidovala Európska únia (EÚ) v roku 2008, čo bolo medziročne o polovicu menej. Neznamená to, že vlani bolo potrebné nahlasovať menej problémov, ale ide skôr o náznak, že používatelia systému sa viac zameriavajú na riziká a klasifikujú problémy ako varovné hlásenia len v prípade, že sú naozaj vážne a príslušný produkt je v obehu na trhu.

„Viac než 40 % vlaňajších hlásení sa týkalo produktov zadržaných na hraniciach EÚ vzhľadom na riziko bezpečnosti potravín,“ uvádza sa v dnes zverejnenej výročnej správe o Systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (SRVPK).

Pri príležitosti 30. výročia fungovania tohto systému ho EÚ označila za „ďaleko účinnejší nástroj prevencie než kedykoľvek v minulosti“.

V prípade čo i len podozrenia na ohrozenie bezpečnosti potravín musia členské štáty v záujme zmiernenia rizika pohotovo reagovať – na základe 3000 hlásení museli vlani 528-krát vyhlásiť stav pohotovosti. Európska komisia (EK) prijala tiež asi 4000 hlásení o ďalšom postupe, ktoré rozposlala všetkým členským štátom.

„V priebehu 30 rokov sa zo SRVPK stal osvedčený nástroj používaný na výmenu informácií v skutočnom čase o opatreniach, ktoré sa prijali s cieľom zabezpečiť bezpečnosť potravín a krmiva. V skutočnosti ide o jeden z najúspešnejších projektov jednotného prístupu EÚ v oblasti bezpečnosti potravín pri maximálnom využití sily komunikácie a spolupráce,“ uviedla eurokomisárka pre oblasť zdravia Androulla Vassiliouová.

V ostatných rokoch sa v oblasti bezpečnosti potravín vyskytlo niekoľko negatívnych prípadov, v ktorých sa varovný systém ukázal ako nenahraditeľný. Išlo o výskyt napr. minerálneho oleja v slnečnicovom oleji z Ukrajiny (dotknutých 39 krajín, 99 hlásení o ďalšom postupe), melamínu v potravinách dovážaných z Číny (incident s globálnym dosahom, 84 hlásení SRVPK a 101 hlásení o ďalšom postupe) a dioxínu v bravčovom mäse z Írska (dotknutých 54 krajín a 230 hlásení o ďalšom postupe). V každom z týchto prípadov pomohol SRVPK koordinovať opatrenia členských štátov a tým spôsobom minimalizovať dôsledky kontaminácie.