V centre Pezinka sa nedávno objavila maringotka so syrovými výrobkami zo Zázrivej tam, kde dlho stával stánok s fast foodom. Korbáčiky, mini parenice, žinčica i ďalšie syrové výrobky boli naozaj pôvodné, od výrobcu zo Zázrivej Pavla Mandinca. Ešte pred pár rokmi aj tento výrobca používal pre svoje korbáčiky Chránené zemepisné označenie (CHZO) Zázrivské korbáčiky, ale teraz okrúhla značka na jeho výrobkoch chýbala.

„Prestali sme používať CHZO pre naše výrobky. Iba k nám v jednom kuse chodili inšpektori a my sme za to platili, no nič nám to neprinieslo,“ vysvetľuje pani na telefónnom čísle firmy pre poľnoinfo.sk.

Dnes Zázrivské korbáčiky a Zázrivské vojky s CHZO vyrábajú štyria producenti zo Zázrivej – Syrex, Syrmix, Albo a Sypaz. Oproti zoznamu z roku 2019 je ich o dvoch menej – avšak tí, čo ostali držiteľmi certifikátu CHZO tvrdia, že to má zmysel. Tvoria spolu Združenie zázrivských korbáčikárov, ktoré v roku 2011 okrem týchto dvoch výrobkov dalo zaregistrovať aj CHZO Oravský korbáčik.

„Máme zákazníkov, ktorí sa pozerajú na to, či má výrobok certifikát CHZO,“ hovorí Ján Záň, predseda združenia a konateľ firmy Sypaz pre poľnoinfo.sk.

Sypaz, rovnako ako ostatní členovia združenia, vyrábajú plejádu ďalších syrových výrobkov z kravského i ovčieho mlieka rôznych tvarov a príchutí.

Trhový výrobok

Maringotiek či mobilných predajní ako v Pezinku jazdí po Slovensku veľa. Syrové výrobky zo Zázrivej dostať v kolibách, v malých potravinách i obchodných sieťach. Čo do počtu certifikátov CHZO aj objemu výrobkov si vedú členovia združenia lepšie, ako výrobcovia parenice alebo oštiepku, z ktorých žiaden o chránené označenie nemá záujem, aj keď sú Slovenská parenica i Slovenský oštiepok registrované CHZO.

Príbeh je to podobný, všetko sú to výrobky historicky viazané na naše územie a tie pravé sú vyrobené tradičnými postupmi z mlieka domácich kráv a oviec. A všetky sú trhovými výrobkami známymi nielen na Slovensku.

Všetci zázrivskí korbáčikári robia syry ručne, tradičným spôsobom a z domácich surovín. Ján Záň, rovnako ako aj Milan Púček, konateľ firmy Syrmix hovoria, že výrobky s CHZO nepredávajú za vyššiu cenu ako ostatné syrové výrobky, je to pre nich skôr vec prestíže. V Európskej únii je pritom cena výrobkov s CHZO a CHOP v priemere dvojnásobkom v porovnaní s výrobkami rovnakej kategórie.

Firmu Syrmix založila Emília Púčeková a názov výrobku Zázrivský korbáčik používala skôr, než bol zaregistrovaný ako CHZO.

„Ľudia vyhľadávali produkty s týmto označením,“ hovorí Milan Púček.

A vie o tom, že ho dnes používa veľa podvodníkov.

Maringotky s fejkami

„Hlavne na víkendových akciách sa objavujú stánky s falošnými výrobkami zo Zázrivej. Naši odberatelia nám hovorili, že sa stretli s predajcami, ktorí zaručene nemali výrobky zo Zázrivej, ale ako také ich predávali. Nite i korbáčiky sa robia aj v Čechách a v Poľsku, tam ich nakúpia lacnejšie a deklarujú ako zázrivské,“ hovorí.

Víkendových predavačov na hodoch, festivaloch a iných vidieckych akciách, ktorí nemajú stabilnú prevádzku, je podľa Púčeka zložité vypátrať a čokoľvek proti nim podnikať. Bezmocné je aj združenie, ktoré nefunguje ani ako odbytové družstvo, cez ktoré by korbáčikári spoločne propagovali alebo umiestňovali výroky na trh.

„Každý si ide svojou cestou, každý si manažuje a propaguje svoju firmu. Avšak v niektorých otázkach sa vieme stretnúť a riešiť problémy spoločne,“ hovorí Púček.

Jeden výrobca, jeden produkt s chráneným označením

V Levických mliekarňach predstavoval v roku 2022 podiel syrov s certifikátom CHZO na celom obrate približne 20 percent.

„Tekovský salámový syr – údený a neúdený – je prestížnym výrobkom našej spoločnosti. CHZO je symbolom nášho tradičného postupu výroby prírodných syrov s vysokým podielom precíznej ručnej práce, využívania výhradne slovenského kravského mlieka i tradičnej receptúry,“ uviedla Dominika Melčíková, vedúca oddelenia marketingu Levických mliekarní pre poľnoinfo.sk.

„Dodržiavanie presného postupu výroby, využívanie lokálnych surovín či precízne kontroly výrobku predstavujú istý záväzok. Všetky tieto parametre priamo súvisia s predajom daného výrobku a pozitívne ho ovplyvňujú. Preto máme za to, že získanie certifikátu CHZO pre naše výrobky stojí za námahu,“ dodáva.

Gemerský výrobok

Klenovecký syrec ako CHZO zaregistroval dnes už neexistujúci Cech bryndziarov, ale jediným držiteľom certifikátu je rodinná firma Keľo a Synovia so sídlom vo Veľkých Teriakovciach. Venuje sa živočíšnej i rastlinnej výrobe, má tri šľachtiteľské chovy oviec a chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Okrem toho vlastní Salaš pod Maginhradom.

„Záujem o Klenovecký syrec sa zvýšil, odkedy ho máme certifikovaný ako CHZO. Certifikát má dopad na percepciu u zákazníkov, vnímajú ten výrobok inak,“ hovorí Patrik Keľo pre poľnoinfo.sk.

„Klenovecký syrec je z nášho gemerského regiónu a certifikát nám dáva istú exkluzivitu. Robíme aj stopercentne ovčie parenice, ale tie sa robia po celom Slovensku, preto tu by CHZO nemalo pre nás ten zmysel na vyzdvihnutie jedinečnosti nášho výrobku. Ani pri bryndzi v tom nevidím prínos,“ odpovedá Patrik Keľo na otázku, či uvažujú o tom, že by aj iné svoje výrobky dali zaregistrovať ako CHZO.