Do roku 2050 vzrastie plocha pod GM rastlinami až na 250 miliónov hektárov. V súčasnosti sú transgénne rastliny vysadené na ploche 40 miliónov hektárov. Najaktívnejšie ich pestujú v USA, Číne a Austrálii, ale i v ďalších krajinách.

Nutnosť pestovania geneticky modifikovaných plodín je podľa viacerých odborníkov diktovaná cieľom zvýšiť produkciu potravín v dôsledku rastu svetového hladu, rovnako ako aj rastúcim dopytom po potravinárskych plodinách na výrobu biopalív.

Do roku 2050 sa počet hladujúcich ľudí na planéte zdvojnásobí a dosiahne 1,8 miliardy. Zvýšená produkcia GM plodín je vyvolaná skutočnosťou, že sú odolnejšie voči suchu a škodcom, a ich výnosy vyššie. Avšak v Európe a v Rusku sa tieto rastliny prakticky nevyužívajú, aj keď majú dobré perspektívy. Odborníci vidia príčinu v nedostatku spoľahlivej a vedecky podloženej legislatívy a v obavách spoločnosti pred možnými rizikami konzumácie geneticky modifikovaných produktov. Neexistujú však vedecké dôkazy o škodlivosti GM výrobkov na ľudské zdravie. Napriek tomu ľudia majú obavy a diskusie na túto tému bežia len na emocionálnej úrovni.

Prezident Ruskej obilninovej únie, Arkadij Zločevskij sa vyjadril, že aj napriek zákazu už existujú osevy geneticky modifikovanými plodinami v Rusku. Ich plocha je však malá, len okolo 200- tisíc ha. Sú to osevy sóje a kukurice. Podľa neho produkcia geneticky modifikovaných plodín je ekonomicky zisková.

„A keďže je zisková, bude sa rozširovať,” povedal.