Škody, ktoré vlani z dôvodu sucha utrpeli najviac postihnuté okresy Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec, Dunajská Streda, Galanta, Senica, Skalica, Hlohovec, Piešťany a Trnava dosiahli podľa správy Štatistického úradu (ŠÚ) SR 28,6 milióna eur. Uviedla to predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová.

Výsledky v správe ŠÚ SR sa podľa nej iba minimálne líšia od vyčíslenia, ktoré ministerstvu pôdohospodárstva v júni odovzdali farmári. Poľnohospodári z najviac postihnutých okresov vyčíslili svoje straty na 38,6 milióna eur. Rozdiel vo vyčíslení škôd vznikol iba pre odlišnú priemernú predajnú cenu surovín, s ktorou úrad a farmári pracovali.

„Obe analýzy žiaľ poukazujú na katastrofálne výsledky 96 subjektov, ktoré zamestnávajú 2500 ľudí,“ povedala Patasiová. 

Obrazom toho bol podľa nej úpadok na ich produkcii. Tá klesla v spomínaných okresoch až o 70 %. Zatiaľ čo pšenice sa zvyčajne rodí 5,5 tony na hektári, vlani sa urodili iba 2 tony. Úroda kukurice klesla o polovicu, repky o tretinu, celkom výpadok na úrode predstavuje viac ako 560.000 ton.

„Extrémne sucho v tejto oblasti za dané obdobie potvrdila aj odborná štúdia meteorológov a klimatológov. Na väčšine územia Podunajskej nížiny a Trnavskej tabule zaevidovali výnimočné sucho a na Záhorí až extrémne sucho,“ zdôraznila Patasiová. 

Finančné prostriedky poľnohospodárom podľa predsedníčky AKS chýbajú na pokrytie odvodových povinností voči štátu, ako sú sociálne a zdravotné poistenie za zamestnancov, dane z pozemkov a nehnuteľností či faktúry za osivá. Poľnohospodári si preto vážia pochopenie a pomoc zo strany vlády Slovenskej republiky. 

Dodala, že v rámci celého Slovenska zosumarizoval ŠÚ SR škody na úrode spôsobené suchom v roku 2017 na 52 miliónov eur. Tento údaj zohľadňuje aj ďalších 114 poľnohospodárov, ktorých SHMÚ neoznačil až za tak kritické oblasti z pohľadu sucha v roku 2017.