Poslanci Európskeho parlamentu dnes v konečnom hlasovaní schválili reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá bude ovplyvňovať podobu poľnohospodárstva v členských krajinách európskeho bloku v päťročnom období od roku 2023 a určovať spôsob prerozdeľovania európskych poľnohospodárskych dotácií.

Chystané zmeny majú za cieľ zvýšiť šetrnosť k životnému prostrediu, lepšiu podporu malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a lepšiu pripravenosť poľnohospodárskeho sektora na prípadné krízy či výkyvy na trhu. Nové pravidlá musia ešte schváliť členské štáty.

Minimálne 25 percent na ekoschémy

Nová spoločná poľnohospodárska politika, ktorá je výsledkom trojročného rokovania medzi jednotlivými inštitúciami EÚ, zohľadňuje klimatický plán Európskej komisie známy ako Zelená dohoda pre Európu aj záväzky z parížskej klimatickej konferencie. Vlády členských krajín majú v rámci nových pravidiel vyčleňovať minimálne štvrtinu prostriedkov z priamych dotácií na environmentálne a klimatické opatrenia.

Zapojenie poľnohospodárov do takzvaných ekoschém však bude dobrovoľné a poslanci najmä z parlamentnej frakcie Zelení/ESA reforme vyčítajú, že hoci sa SPP snaží o presadzovanie ekologických postupov, jej dôraz na ochranu životného prostredia stále nie je dostatočný.

Krízová rezerva

Minimálne desať percent pridelených prostriedkov má plynúť malým a stredným poľnohospodárom a minimálne tri percentá rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky pôjdu pre mladých farmárov. Europoslanci trvali tiež na tom, že krízová rezerva s ročným rozpočtom 450 miliónov eur (v súčasných cenách) bude trvalo pripravená pomôcť farmárom s nestabilitou cien či trhu.

Stropovanie budí vášne

Na členských štátoch záleží, či sa rozhodnú výšku prideľovaných dotácií poľnohospodárskym podnikom zastropovať.

Poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zastropovanie nakoniec nepodarilo presadiť, vyjadrila napríklad europoslankyňa Veronika Vrecionová (ODS).

„Ako ukazujú štatistiky českého poľnohospodárstva, neustále dochádza ku koncentrácii fariem do väčších koncernov, čo má negatívne dopady na náš vidiek. Našťastie sa budúca česká vláda zaviazala, že zastropovanie sama presadí,“ oznámila ČTK Vrecionová, ktorá ale inak reformu označila za dobrý kompromis .

Pri dnešnej debate v parlamente pripomenula, že rokovania o reforme SPP sa značne predĺžili, čo podľa nej predstavuje veľkú záťaž pre poľnohospodárov, ktorí musia mať čas sa na nové pravidlá pripraviť.

Tiež česká europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDU-ČSL) vníma ako nedostatok, že sa nakoniec nepodarilo presadiť povinné zastropovanie dotácií.

„To je zásadný problém, ktorý bude prehlbovať rozdiely v konkurencieschopnosti poľnohospodárov,“ uviedla Šojdrová pri rozprave.

Šojdrová ale vyzdvihla, že schválené zmeny posilňujú právomoci členských štátov.

„Pre českú vládu je to veľká šanca, ako skutočne podporiť poľnohospodárov v zlepšení ochrany životného prostredia, životných podmienok zvierat, v šetrnejšom využívaní pôdy a vody,“ povedala pre ČTK poslankyňa.

Najsilnejšia kritika reformy SPP zaznieva predovšetkým od frakcie Zelení/ESA, podľa ktorej zmeny nie sú dostatočne ambiciózne, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia. Pirátsky europoslanec Mikuláš Peksa pre ČTK uviedol, že reforma podľa neho z hľadiska ekológie neobsahuje reálne opatrenia.

„Najväčšia výdavková čiastka európskeho rozpočtu stále nezohľadňuje to, že sme v klimatickej kríze,“ uviedol Peksa.

Häusling: 75 percent prostriedkov na pôdu

Nemecký poslanec Martin Häusling za Zelených sa tiež vymedzil proti tomu, že väčšina finančných prostriedkov sa bude ďalej plošne rozdeľovať vlastníkom pôdy.

„Kľúčové je, že 75 percent peňazí sa bude vyplácať na základe toho, že ľudia vlastnia pôdu. A kto vlastní mnoho pôdy, ten získa väčšinu agrárnych dotácií. Bude mať z toho radosť priemysel aj (Viktor) Orbán a (Andrej) Babiš,“ podčiarkol Häusling s odkazom na maďarského premiéra a českého predsedu vlády v demisii, o ktorých sa v médiách často hovorí v súvislosti s čerpaním únijných dotácií.

Martin Hlaváček (ÁNO) v dnešnej debate uviedol, že novoschválený rámec dáva podľa neho podnikateľom v poľnohospodárstve priestor, aby sa rozhodli investovať do moderných technológií a ekologických postupov. Ostrá kritika naopak zaznela od českého poslanca Ivana Davida (SPD).

„Celá reforma mieri zlým smerom a cieľom je zníženie potravinovej sebestačnosti,“ uviedol David vo svojom vystúpení v parlamente.

Mnohí poslanci pri dnešnej rozprave na pôde Európskeho parlamentu vyzdvihovali ako prednosť, že nová SPP si kladie za cieľ posilnenie kontrol pracovných podmienok v poľnohospodárstve. Zamestnávateľom, ktorí budú porušovať stanovené štandardy, bude hroziť, že prídu o prideľované prostriedky.

Pôvodné pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky boli predĺžené po 31. decembri 2020 a nahradené prechodnými pravidlami do konca roku 2022. Po súhlasnom stanovisku europarlamentu sa očakáva aj schválenie v Rade EÚ (ministri členských krajín) a nové pravidlá by mali začať platiť od 1. januára 2023.