Programové vyhlásenie vlády (PVV) na roky 2020 až 2024 je prienikom volebných programov všetkých strán koalície. Práve týmito programami presvedčili koaličné strany občanov Slovenska vo voľbách. Uviedol to Vladimír Machalík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v reakcii na stredajšie vyjadrenia predstaviteľov Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) SR.
Hoci život na poliach a v sadoch sa ani pre šírenie koronavírusu nezastavil a práce neustále pokračujú, ako problémový sa javí odbyt sadeníc. Tie už na jeseň a v zime začalo pripravovať mnoho pestovateľov, umiestniť ich chceli práve na jarnom trhu. Väčšina sadeníc sa predáva na trhoviskách, ktoré sú však aktuálne zavreté.
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, ktorá zabezpečuje viac ako 90 percent produkcie potravín, je rozhorčená z prístupu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pri komunikácii programového vyhlásenia vlády v oblasti agropotravinárstva. Uviedli to dnes na brífingu štyria predstavitelia poľnohospodárskych samosprávnych organizácií.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO) plánuje konzultovať nákup protipožiarnych kamier do lesov s kontrolórmi. Uviedol to v utorok v súvislosti s nedávnym požiarom lesného porastu v Čremošnom (okres Turčianske Teplice), kde sa kamerový systém nenachádzal. Informoval o tom hovorca agrorezortu Vladimír Machalík.
Podľa štatistík, na začiatku 40. rokov, pracovalo v poľnohospodárstve na Slovensku asi 150 odborníkov s vysokoškolskou kvalifikáciou. Z toho len 50 v poľnohospodárskej prvovýrobe. V júni 1946 vyšli zo školy prví šiesti skutočne poľnohospodársky univerzitní absolventi. Študenti pochádzali z Budmeríc, Bojničiek, Čadce, Prešova, Rače a Mošoviec. Informuje ďalšia časť historického poľnocastu, ktorý si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.
Slovenskí potravinári volajú po väčšom potravinovom vlastenectve. Národné vlády jednotlivých krajín Európy totiž práve v čase pandemickej situácie nového koronavírusu prinášajú konkrétne opatrenia na zvýšenie spotreby potravín. Prečo tomu nie je tak aj na Slovensku? Z radov potravinárov a poľnohospodárov sa ozývajú kritické hlasy a výzva k nevyhnutnej zmene. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Myslím si a dúfam, že sa nemýlim, že prichádza čas poľnohospodárov. Našich. Schválne nehovorím slovenských, lebo máme tu aj nemeckých, dánskych, rakúskych, maďarských, rómskych, ukrajinských. Teda, hospodáriacich na Slovensku. Súčasná koronakríza prináša aj poznatok, že ľudia si viac ako čokoľvek, čo ako vyčačkané a vysvietené, začínajú vážiť to, čo máme doma.
Na Slovensku chováme aktuálne približne 340-tisíc oviec a máme asi 8 tisíc registrovaných chovateľov. Ich počet oproti minulosti výrazne poklesol. Slávny nateraz nie je ani záujem Slovákov o jahňacinu. Priemerne každý z nás zje len asi 150 gramov jahňacieho, resp. ovčieho mäsa za rok. Aj to patrí k dôvodom, prečo každoročne jahňatá vyvážame.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský nemá v pláne Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vynechať z príprav programového vyhlásenia vlády za oblasť agropotravinárstva. Uviedol to v reakcii na výzvu RPPS tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Slovenskí spracovatelia mlieka sa obávajú situácie, ak hoci aj jeden z ich zamestnancov bude pozitívne diagnostikovaný na chorobu COVID-19 a riešia otázku, ako pristupovať voči ostatným zamestnancom a celkovo k chodu mliekarne, ktorý by mal byť zachovaný. Jasné inštrukcie, ako budú kompetentné orgány smerom k mliekarni, ktorej zamestnancovi bola choroba COVID-19 pozitívne diagnostikovaná pristupovať, zatiaľ nemajú.
Najkomentovanejšie za 7 dní