Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva, po šéfovi štátnych Lesov SR a generálnom riaditeľovi Národného lesníckeho centra zmenil dnes aj riaditeľa nevýznamného štátneho podniku na okraji východného Slovenska – Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič.

Personálne zmeny

Personálne zmeny v organizáciách rezortu a na vysokých štátnych pozíciách dokonale vystihujú orientáciu nového ministra v poľnohospodárskej časti rezortu. Vysokí rezortní úradníci spolu s riaditeľmi významných organizácií ministerstva pôdohospodárstva zostávajú na svojich miestach a zmeny prichádzajú len v oblasti lesníctva, v ktorej sa minister orientuje.

Z hľadiska iných inštitúcií došlo k zmenám len na Slovenskom pozemkovom fonde, čo je ale v kompetencii vlády a na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Túto výmenu ale pritom nie je možné označiť inak, ako za kozmetickú. Bývalého generálneho riaditeľa nahradila jeho šéfka auditu a Juraj Kožuch sa vrátil na pozíciu riaditeľa odboru priamych platieb, ktorú zastával pred vymenovaním do funkcie v roku 2016.

Z kuloárov pritom prenikajú zaručené správy, že zmenám na PPA nie je koniec. Ak je to pravda, tak medzikrok, ktorý bol realizovaný s výmenou Juraja Kožucha, nemožno označiť inak, ako za zbytočný, dokonca neslušný voči novej šéfke PPA.

„Prežili sme chemika, prežijeme aj lesníka“

Celá situácia sa nezávislému pozorovateľovi môže javiť ako totálna nepripravenosť najsilnejšej vládnej strany na vedenie agropotravinárskeho sektora. Niektoré jazyky dokonca tvrdia, že ešte pár dní pred oficiálnym zverejnením zloženia vlády nebolo jasné, že chlebové odvetvie bude riadiť OĽaNO.

Zaujímavá bola aj nominácia nového ministra Jána Mičovského o ktorom média dlho špekulovali, že bude ministrom životného prostredia. Podľa dvoch zdrojov, z oblasti vládnych vyjednávaní, sa to nestalo len kvôli tomu, že Ján Budaj túžil po funkcii ministra. Ako vhodný priestor na jeho realizáciu sa našiel práve envirorezort. Ján Mičovský, ako človek, ktorý má vzťah k ochrane prírody sa tak pomyselne presunul z Námestia Ľudovíta Štúra, kde sídli envirorezort, na Dobrovičovu ulicu.

Pritom práve v týchto dňoch je zorientovaný minister, ktorý dokáže kvalifikovane uchopiť tému a tým pomôcť celému nášmu pestrému rezortu, nutnosťou. Žiaľ, dočkali sme len ďalšieho žiaka. Jeden mienkotvorný poľnohospodár mi po jeho oficiálnej nominácii povedal do telefónu, „prežili sme chemika Jahnátka, tak prežijeme aj lesníka. Veď lesy patria do agrorezortu.“ Mal pravdu. Otázka je, či sme v období prežívania alebo prijímania kvalifikovaných rozhodnutí, ktoré súvisia s aktuálnou svetovou hrozbou, obhajobou postavenia agrorezortu v rámci programového vyhlásenia vlády alebo novou európskou agropolitikou.