Sektorové intervencie určené pre odbytové organizácie by dokázali vyvolať investície v produkcii mlieka, zemiakov a mäsa v sume 100 miliónov eur za obdobie piatich rokov. Z aktuálneho nastavenia strategického plánu je zrejmé, že Slovensko nevyužije maximálnu možnosť podpory sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Záujem poľnohospodárov združených v organizáciách výrobcov o tento nástroj bol vyšší ako sa predpokladalo a v rámci ostatných dvoch modifikácií nedošlo k zmene vyčlenených finančných prostriedkov. Predstavitelia dotknutých sektorov a odbytových organizácií dúfajú, že k úprave dôjde v priebehu nasledujúcich mesiacov.

V prípade, že by sektorové intervencie boli stanovené s maximálne prípustným rozpočtom tri percentá zo základnej platby, ich rozpočet by dosiahol 61,35 milióna eur. Spolufinancovanie investícií poľnohospodármi by tvorilo ďalších 40 miliónov eur. Spolu viac ako 100 miliónov eur preinvestovaných v rámci výrob s vyššou pridanou hodnotou.

Nastavenie strategického plánu nepočítalo s maximálnym rozpočtom, ale so sumou 25 miliónov eur. O tieto prostriedky sa v rámci päťročného obdobia rokov 2023 až 2027 delia pestovatelia zemiakov, prvovýrobcovia mlieka a producenti bravčového, kozieho a ovčieho mäsa. Podporené sektory vytypoval štát a zdá sa, že poľnohospodárom v čase prípravy strategického plánu ulahodil.

„Sektorové intervencie považujeme v rámci Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory za veľmi dobrý nástroj podpory produkcie. Všetci čo sú do jeho čerpania zapojení sa s ním stotožnili,“ hovorí Jozef Šumichrast, podpredseda SPPK.

Podpora výroby

Sektorové intervencie sú jediným nástrojom Európskej únie v rámci agropolitiky, ktorý priamo podporuje výrobu. Čím vyššie tržby odbytová organizácia dosahuje, tým väčší je príspevok Únie do operačných programov jednotlivých „odbytoviek,“ z ktorých následne jednotliví členovia financujú investície.

„Ako odbytová organizácia podáte operačný program, ktorý vám schvália na päť rokov a na základe neho viete plánovať. Systém je dobre vymyslený, len je potrebné do neho naliať viac peňazí. Naše Odbytové družstvo slovenské prasiatko združuje šesť aktívnych členov a väčšinu produkcie realizuje na domácom trhu,“ vysvetľuje Andrea Németh za sektor produkcie ošípaných.

V rámci posledných dvoch modifikácii nebolo možné, podľa Jozefa Šumichrasta, na európskej úrovni meniť finančné alokácie sektorových intervencií v strategických plánoch jednotlivých členských krajín. Možnosť zmien sa otvára až teraz.

„Máme záujem aby roky 2026 a 2027 boli poľnohospodári podporení na maximálnej možnej úrovni. V aktuálnych rokoch museli poľnohospodári meniť operačné programy, lebo v systéme nebolo dostatočné množstvo finančných prostriedkov,“ hovorí Šumichrast.

Podporená asi tretina

Tieto slová potvrdzuje aj Milan Semančík, ktorý založil s poľnohospodármi z regiónu severovýchodného Slovenska v roku 2006 odbytovú organizáciu Mliečny východ. Dnes trinásti členovia dodávajú 20 miliónov litrov mlieka ročne, ktoré spoločne obchodujú do troch slovenských mliekarní.

„Na základe našich tržieb sme napočítali možnú výšku podpory na úrovni 4,3 milióna eur, ale dostaneme 1,2 milióna. Podobný pomer je v celom sektore surového kravského mlieka. Na päť rokov dosahuje potreba asi 24 miliónov eur, no vyčlenených bolo 8 miliónov eur,“ hovorí Milan Semančík.

Bývalý predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory verí, že v posledných dvoch rokoch programového obdobia dôjde k navýšeniu financovania sektorových intervencií.

Navýšený rozpočet pre sektorové intervencie by získali poľnohospodári zo základnej platby. Všetkým poberateľom základnej podpory príjmu (BISS) by sa v rokoch 2026 a 2027 znížila podpora na hektár o niekoľko desiatok centov.

„Vítame iniciatívu aby sa v rámci sektorových intervencií navýšila obálka, na druhej strane veríme, že sa finančné prostriedky rozdelia v rámci veľkosti sektorov, ktoré môžu peniaze čerpať,“ hovorí Milan Halmeš, predseda Odbytového družstva mlieka Levice.

Hontianski prvovýrobcovia mlieka združujú 14 dodávateľov a ročne obchodujú 25 miliónov litrov mlieka. Z hľadiska čerpania sektorových intervencií si pripravili operačný program a od minulého roku z neho realizujú investície. Spoločné peniaze z európskeho rozpočtu a z členských vkladov v pomere 6 ku 4 smerujú do investícií ako sú ventilátory, rozdružovače balíkov či do nákupu kŕmnych vozov.

Okrem štátov vytypovaných oblastí sú posledné roky Európskou úniou povinne podporované aj sektory ovocia a zeleniny, ktoré majú mierne rozdielne podmienky. Ich slovenský rozpočet je pevne stanovený na sumu 27,5 milióna eur a prípadné zmeny finančných alokácií v rámci modifikácie rozpočtu strategického plánu sa ich nedotýkajú.